< sekcia Zahraničie

K najväčšej priemyselnej havárii došlo v Bhópále pred 35 rokmi

Pred 35 rokmi, 3. decembra 1984, došlo v indickom meste Bhopále k jednej z najvážnejších priemyselných havárii v dejinách ľudstva. Foto: ARCHÍV TASR/AP

Neviditeľný smrtiaci mrak sa začal zakrádať nad nič netušiacim mestom, v ktorom väčšina obyvateľov spala.

Naí Dillí 3. decembra (TASR) – Tak ako každý rok, tak aj tento si svet pripomína výročie najväčšej známej priemyselnej havárie v dejinách. Došlo k nej v indickom meste Bhópál, keď z chemickej továrne na výrobu pesticídov americkej nadnárodnej spoločnosti Union Carbide Corporation (UCC) unikla do ovzdušia zmes smrteľne jedovatých plynov. Bezprostredne po nešťastí zomrelo približne 8000 ľudí, pričom počet obetí, ktoré zomreli na následky havárie, dosiahol celkove 25.000.

Od tragédie v Bhópále, ku ktorej došlo v noci z 2. na 3. decembra 1984, uplynulo 35 rokov.

Necelú hodinu po polnoci 3. decembra 1984 otriasol miliónovou metropolou výbuch. Do ovzdušia hlavného mesta indického štátu Madhjapradéš uniklo 40 ton jedovatého plynu – metylizokyanátu, ktorý sa používal na hubenie škodcov v poľnohospodárstve.

Neviditeľný smrtiaci mrak sa začal zakrádať nad nič netušiacim mestom, v ktorom väčšina obyvateľov spala. "Nič sme nevideli, opuchli nám oči, nemohli sme dýchať, neustále sme kašľali a zvracali krv. Ľudia padali mŕtvi k zemi," spomínajú tí, ktorí prežili noc hrôzy, keď sa nad mesto vzniesol mrak jedovatých plynov.

Nikto nevedel, čo sa deje, ľudia vybiehali na ulicu, pritom mnohým z nich mohla zachrániť život jednoduchá rada - aby zostali doma, utesnili okná a dýchali cez namočenú handru. Vedenie chemičky navyše na začiatku tvrdilo, že ide len o látku podobnú slzotvornému plynu.

Približne hodinu pred samotným výbuchom začal 2. decembra 1984 o 23.00 h unikať metylizokyanát, ktorý spôsoboval zvyšujúci sa tlak vo vnútri zásobnej nádrže. Tlak a teplo z prudkej chemickej reakcie v nádrži sa zvyšovali až do takej miery, že ventil nevydržal a povolil.

Navyše, bezpečnostný systém vzhľadom na úsporné opatrenia nefungoval tak, ako mal. Vietor rozšíril plyn a ten zasiahol územie s rozlohou približne 60 štvorcových kilometrov. Celé mesto malo v období katastrofy rozlohu okolo 85 štvorcových kilometrov.

K úniku plynu došlo na základe vyšetrovania po tom, ako sa do uzatvorenej nádrže s vysoko reaktívnou látkou dostala voda, čo po vzájomnej reakcii prudko zvýšilo tlak v nádrži, až došlo k následnému výbuchu.

Podľa spoločnosti UCC nešťastie spôsobil sabotér, údajne nespokojný zamestnanec, ktorého sa nikdy nepodarilo identifikovať. Vlastné pochybenie alebo nedodržiavanie bezpečnostných noriem firma nepriznala. Napriek tomu sa v roku 1989 dohodla s indickou vládou na jednorazovom odškodnení v hodnote 470 miliónov dolárov.

Až v lete 2010, teda 26 rokov po tragédii, padli prvé tresty a súd v Bhópále odsúdil sedem bývalých manažérov americkej spoločnosti Union Carbide Corporation na dva roky väzenia a pokutu v prepočte 2175 dolárov za nedbanlivosť, dôsledkom ktorej došlo k najväčšej chemickej havárii v dejinách.

Pôvodne ich súdili osem, ale jeden z manažérov medzičasom zomrel. Zároveň bývalej indickej dcérskej firme UCC stanovil súd pokutu v prepočte 10.600 dolárov.

Aj viac než tri desiatky rokov, ktoré uplynuli od tragédie, je miesto najväčšej priemyselných havárie v dejinách ľudstva stále kontaminované. Vedci tam v pôde a podzemnej vode objavili aj ortuť, nikel, meď, hexachlorcyklohexán, olovo, chlorbenzény, chróm a ďalšie nebezpečné látky.

Na následky otravy trpia stále tisíce ľudí – ich počet sa odhaduje na vyše 100.000. Práve preto osobitý spravodajca OSN pre ľudské práva a toxický odpad Baskut Tuncak už pred piatimi rokmi varoval: "Nové obete katastrofy v Bhópále sa rodia každý deň a celý život trpia nepriaznivými dopadmi na svoje zdravie. Bez vyčistenia kontaminácie bude počet obetí toxického dedičstva zanechaného firmou UCC naďalej rásť."