Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Izraelská armáda už potvrdila, že pri nočných útokoch zahynul aj veliteľ polovojenských síl Basídž Gholámrezá Solejmání.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Jeruzalem 17. marca (TASR) - Izraelský minister obrany Jisrael Kac v utorok vyhlásil, že pri nočnom izraelskom vzdušnom útoku zahynul tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání. O útoku krátko predtým informovali aj izraelské médiá. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.
Izraelská armáda už potvrdila, že pri nočných útokoch zahynul aj veliteľ polovojenských síl Basídž Gholámrezá Solejmání. Iránske štátne médiá zatiaľ ich smrť nepotvrdili. Čoskoro sa však očakáva správa z Larídžáního kancelárie.
„Larídžání a veliteľ Basídžu boli cez noc zlikvidovaní a v hlbinách pekla sa pripojili k vodcovi programu vyhladenia Chameneímu, ako aj ku všetkým ostatným zlikvidovaným členom osi zla,“ uviedol Kac vo vyhlásení.
Tajomník rady bezpečnosti Larídžání sa v piatok spolu s ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi krajiny zúčastnil na masovom zhromaždení v Teheráne, kde odsúdil najnovšie izraelsko-americké útoky na iránske hlavné mesto a označil ich za „zúfalé“.
Agentúra AP pripomína, že 68-ročný Larídžání pochádzal zo známej iránskej politickej rodiny. Ako bývalý predseda parlamentu bol politickým poradcom nebohého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v oblasti stratégie pri rokovaniach o jadrovom programe s americkou vládou. Pôsobil tiež ako tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom krajiny.
Spojené štáty naňho v januári uvalili sankcie pre jeho úlohu pri násilnom potláčaní protestov. „Larídžání bol jedným z prvých iránskych lídrov, ktorí vyzývali k násiliu v reakcii na legitímne požiadavky iránskeho ľudu,“ uviedlo vtedy americké ministerstvo financií.
Ako konštatuje agentúra AP, Larídžání bol na iránskej politickej scéne predstaviteľom konzervatívneho spektra s istými pragmatickými postojmi. Vzhľadom na rastúci vnútropolitický aj zahraničný tlak sa však z neho stal zástanca tvrdšej línie. Predsedom parlamentu bol medzi rokmi 2008 až 2020. V roku 2021 sa uchádzal o post prezidenta ako pragmatický kandidát, jeho kandidatúru však prekvapivo zamietla Rada strážcov.
Od začiatku vojny proti Iránu Izrael a Spojené štáty zabili viacerých vysokopostavených členov iránskeho vedenia. Pri prvej vlne útokov zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, minister obrany Azíz Nasírzáde a veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Mohammad Pakpúr.
Izraelská armáda už potvrdila, že pri nočných útokoch zahynul aj veliteľ polovojenských síl Basídž Gholámrezá Solejmání. Iránske štátne médiá zatiaľ ich smrť nepotvrdili. Čoskoro sa však očakáva správa z Larídžáního kancelárie.
„Larídžání a veliteľ Basídžu boli cez noc zlikvidovaní a v hlbinách pekla sa pripojili k vodcovi programu vyhladenia Chameneímu, ako aj ku všetkým ostatným zlikvidovaným členom osi zla,“ uviedol Kac vo vyhlásení.
Tajomník rady bezpečnosti Larídžání sa v piatok spolu s ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi krajiny zúčastnil na masovom zhromaždení v Teheráne, kde odsúdil najnovšie izraelsko-americké útoky na iránske hlavné mesto a označil ich za „zúfalé“.
Agentúra AP pripomína, že 68-ročný Larídžání pochádzal zo známej iránskej politickej rodiny. Ako bývalý predseda parlamentu bol politickým poradcom nebohého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v oblasti stratégie pri rokovaniach o jadrovom programe s americkou vládou. Pôsobil tiež ako tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom krajiny.
Spojené štáty naňho v januári uvalili sankcie pre jeho úlohu pri násilnom potláčaní protestov. „Larídžání bol jedným z prvých iránskych lídrov, ktorí vyzývali k násiliu v reakcii na legitímne požiadavky iránskeho ľudu,“ uviedlo vtedy americké ministerstvo financií.
Ako konštatuje agentúra AP, Larídžání bol na iránskej politickej scéne predstaviteľom konzervatívneho spektra s istými pragmatickými postojmi. Vzhľadom na rastúci vnútropolitický aj zahraničný tlak sa však z neho stal zástanca tvrdšej línie. Predsedom parlamentu bol medzi rokmi 2008 až 2020. V roku 2021 sa uchádzal o post prezidenta ako pragmatický kandidát, jeho kandidatúru však prekvapivo zamietla Rada strážcov.
Od začiatku vojny proti Iránu Izrael a Spojené štáty zabili viacerých vysokopostavených členov iránskeho vedenia. Pri prvej vlne útokov zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, minister obrany Azíz Nasírzáde a veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Mohammad Pakpúr.
