Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 17. apríl 2026Meniny má Rudolf
< sekcia Zahraničie

Kallasová: Irán by mal zrušiť plánované poplatky v Hormuzskom prielive

Na archívnej snímke Kaja Kallasová. Foto: TASR – Jakub Kotian

Európa bude podľa šéfky únijnej diplomacie zohrávať svoju úlohu pri obnovovaní voľného toku energie a obchodu hneď, ako sa začne dodržiavať prímerie.

Brusel/Paríž 17. apríla (TASR) - Na základe medzinárodného práva musí tranzit cez vodné cesty, ako je Hormuzský prieliv, zostať otvorený a bez poplatkov, uviedla v piatok na sieti X vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. To podľa nej lídri vyjadrili na piatkovom summite o tomto strategickom prielive, informuje TASR.

Akýkoľvek systém na spoplatnenie priechodu by vytvoril nebezpečný precedens pre globálne námorné trasy. Irán musí upustiť od všetkých plánov na zavedenie tranzitných poplatkov,“ napísala Kallasová.

Európa bude podľa šéfky únijnej diplomacie zohrávať svoju úlohu pri obnovovaní voľného toku energie a obchodu hneď, ako sa začne dodržiavať prímerie.

Námorná misia Únie Aspides už pôsobí v Červenom mori a môže byť rýchlo posilnená na ochranu lodnej dopravy v celom regióne. „To by mohlo byť najrýchlejší spôsob poskytnutia podpory,“ dodala.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii po summite uviedol, že zatvorenie Hormuzského prielivu malo veľmi vážne dôsledky pre celú planétu a globálnu ekonomiku.

Privítal najnovšie oznámenia vrátane prímeria medzi Iránom a USA, prímeria v Libanone či znovuotvorenie strategického Hormuzského prielivu. „Diplomacia nás posúva vpred,“ konštatoval.

Macron predsedal piatkovému virtuálnemu rokovaniu predstaviteľov približne 40 krajín, pričom niektorí lídri sa na ňom zúčastnili osobne.

Táto skupina krajín podľa prezidenta žiada „okamžité úplné a bezpodmienečné znovuotvorenie Hormuzského prielivu všetkými stranami,“ či obnovenie podmienok voľného prechodu, ktoré existovali pred vojnou na Blízkom východe. Krajiny taktiež odmietajú pokusy o „privatizáciu tohto prielivu“ a systém mýta.

Lídri podľa britského premiéra Keira Starmera privítali znovuotvorenie strategickej úžiny, ktoré v piatok oznámil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Musí však podľa neho ísť o dlhodobé a funkčné riešenie.

Starmer vyzval, aby sa lodná doprava obnovila hneď, ako to podmienky umožnia, s cieľom zmierniť ekonomický šok. Británia a Francúzsko povedú medzinárodnú misiu na ochranu slobody plavby „hneď, ako to podmienky umožnia, výlučne mierovú a obrannú“.

Budúci týždeň sa podľa neho v Londýne uskutoční konferencia, na ktorej sa približne tucet krajín zaviaže prispieť prostriedkami do tejto misie.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová tvrdí, že otvorenie Hormuzského prielivu je základným princípom medzinárodného práva. Prímeria v Libanone a Iráne majú „byť neoddeliteľnou súčasťou balíka seriózneho procesu rokovaní na vyriešenie krízy na Blízkom východe“. Je podľa nej taktiež zásadné, aby sa Irán vzdal svojej snahy získať jadrové zbrane.

Misia, ktorú oznámil Starmer, sa podľa Meloniovej zameria na lode, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v oblasti pri prielive, aby sa uistila, že s tam nenachádzajú míny a poskytla istotu námornému lodnému priemyslu. Misiu označila za „čisto obrannú“ a Taliansko poskytne „určitý počet námorných jednotiek“.

Podľa slov nemeckého kancelára Friedricha Merza je v „bezprostrednom záujme“ strán zvýšiť úsilie smerujúce k mieru. Nemecko podporuje snahy dosiahnuť „rýchlu diplomatickú dohodu“ medzi USA a Iránom a Merz tiež vyzdvihol „historickú príležitosť“ pre libanonské militantné hnutie Hizballáh a Izrael, aby sa snažili o dosiahnutie trvalého mieru.

Nemecko je podľa kancelára ochotné prispieť k zmienenej misii na podporu slobody plavby cez Hormuzský prieliv vrátane možnej účasti svojich ozbrojených síl a činností, ako je odmínovanie. Dodal, že takýto plán si vyžaduje schválenie nemeckého parlamentu a OSN. Účasť USA by bola podľa neho „žiadúca“.

Prostredníctvom videokonferencie sa na summite zúčastnil aj predseda vlády SR Robert Fico, ktorý uviedol, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom -, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne.