Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 1. júl 2026Meniny má Diana
< sekcia Zahraničie

Kallasová s Erdoganom rokovala o posilňovaní vzťahov EÚ s Tureckom

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová. Foto: TASR

Turecko je kandidátskou krajinou do EÚ už od roku 1999. Prístupové rokovania sa začali o šesť rokov neskôr, avšak od roku 2018 sú zmrazené.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Ankara 30. júna (TASR) - Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová sa v utorok v Ankare stretla s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým hovorila o posilňovaní vzájomných vzťahov. Stretnutie sa uskutočnilo týždeň pred summitom Severoatlantickej aliancie (NATO) v Turecku a zúčastnil sa na ňom aj komisár EÚ pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner a komisárka pre rozširovanie Marta Kosová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Turecko je kľúčovým partnerom v oblasti bezpečnosti, migrácie a energetiky, ako aj kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ,“ skonštatovala Kallasová na sieti X. S Erdoganom diskutovala o dôležitosti dobrých susedských vzťahov, vojne na Ukrajine, konfliktoch na Blízkom východe a prípravách na summit NATO. „Turecko významne prispieva k ochrane východného krídla Aliancie,“ pripomenula.

Summit lídrov NATO v Turecku sa uskutoční 7. a 8. júla. V období pred summitom došlo k mnohým zatknutiam a v tureckom hlavnom meste platí od nedele rozsiahly zákaz demonštrácií. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International preto kritizovala návštevu predstaviteľov EÚ, ktorá sa podľa nich uskutočňuje v čase, keď turecké úrady obmedzujú slobodu prejavu a tlače.

Ekonomické partnerstvá, v rámci ktorých sa obetujú ľudské práva, nemôžu byť riešením geopolitických problémov našej doby,“ napísala organizácia Amnesty Turkey na X a vyzvala zástupcov Únie, aby presadili okamžité prepustenie zadržaných.

Turecko je kandidátskou krajinou do EÚ už od roku 1999. Prístupové rokovania sa začali o šesť rokov neskôr, avšak od roku 2018 sú zmrazené, najmä z dôvodu nedostatočného dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu.