Referendum 2026
Všetky správy
Kallasová je na návšteve Bosny a Hercegoviny od stredy.
Autor TASR
Sarajevo 2. júla (TASR) - Šéfka diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová vyzvala vo štvrtok politické vedenie Bosny a Hercegoviny, aby obnovilo proces implementácie potrebných reforiem a zabezpečilo tak smerovanie krajiny k členstvu v EÚ. Kallasová je na návšteve Bosny a Hercegoviny od stredy a stretla sa už s trojčlenným predsedníctvom krajiny, ako aj predsedníčkou vlády. TASR o tom informuje podľa agentúry HINA.
Zatiaľ čo Čierna Hora a Albánsko postúpili v realizácii potrebných reforiem spomedzi západobalkánskych krajín najďalej, Bosna a Hercegovina zostáva na chvoste integračného procesu. V marci 2024 dostala od Európskej rady zelenú na začatie prístupových rokovaní, ale odvtedy neprijala dva reformné zákony, ktoré boli stanovené ako predpoklady pre tento krok, ani nevymenovala hlavného vyjednávača. Vzhľadom na absenciu konkrétnych opatrení nevyužila ani takmer miliardu eur v podobe grantov a zvýhodnených úverov, ktoré Európska komisia vyčlenila na podporu reforiem.
Predsedníčka bosnianskej vlády Borjana Krištová a Kallasová sa počas stretnutia zhodli na potrebe pokračovať v proeurópskom smerovaní Bosny, keďže proces rozširovania je rovnako dôležitý pre Úniu, ako aj pre kandidátske krajiny.
Na záver návštevy Kallasová navštívila vojakov nasadených v rámci vojenskej misie Európskej únie EUFOR Althea v tábore Butimir neďaleko Sarajeva. Novinárom tam povedala, že je najvyšší čas, aby bosnianski politickí lídri prevzali zodpovednosť za záväzky, ktoré súvisia s členstvom v Únii. Zdôraznila, že majú povinnosť splniť očakávania bosnianskych občanov, z ktorých takmer 75 percent podporuje vstup krajiny do EÚ. Bosna a Hercegovina si podľa nej nemôže dovoliť zaostať za ostatnými krajinami v regióne.
Kallasová diskutovala aj o výbere nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu. Európske krajiny a Spojené štáty sa totiž nedokážu dohodnúť na spoločnom kandidátovi, ktorý by nahradil Christiana Schmidta. Ten 10. mája odstúpil z funkcie po „obrovskom a neočakávanom“ tlaku zo strany Washingtonu.
USA na post preferujú talianskeho diplomata Antonia Zanardi Landiho, ktorého označili za kvalifikovaného a skúseného. Niekoľko európskych krajín vyjadrilo voči americkej voľbe námietky. Francúzsko vo funkcii presadzuje diplomata Reného Troccaza, ktorého podporili aj Nemecko a Británia. Vzhľadom na nezhody Riadiaci výbor Rady na implementáciu mieru (PIC) vymenoval do 14. júla za dočasného vysokého predstaviteľa amerického diplomata Louisa Crishocka.
Kallasová uviedla, že Európska komisia, ktorá je členom PIC, je naďalej odhodlaná nájsť kandidáta, ktorý by mohol pomôcť Bosne dosiahnuť pokrok na ceste k členstvu v Únii. EÚ sa podľa nej naďalej usiluje o zabezpečenie stability na západnom Balkáne a bude podporovať zavádzanie nevyhnutných reforiem.
Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995. Jeho úlohou je dohliadať na implementáciu tzv. Daytonskej mierovej dohody, ktorá medzietnický konflikt v regióne ukončila.
Zatiaľ čo Čierna Hora a Albánsko postúpili v realizácii potrebných reforiem spomedzi západobalkánskych krajín najďalej, Bosna a Hercegovina zostáva na chvoste integračného procesu. V marci 2024 dostala od Európskej rady zelenú na začatie prístupových rokovaní, ale odvtedy neprijala dva reformné zákony, ktoré boli stanovené ako predpoklady pre tento krok, ani nevymenovala hlavného vyjednávača. Vzhľadom na absenciu konkrétnych opatrení nevyužila ani takmer miliardu eur v podobe grantov a zvýhodnených úverov, ktoré Európska komisia vyčlenila na podporu reforiem.
Predsedníčka bosnianskej vlády Borjana Krištová a Kallasová sa počas stretnutia zhodli na potrebe pokračovať v proeurópskom smerovaní Bosny, keďže proces rozširovania je rovnako dôležitý pre Úniu, ako aj pre kandidátske krajiny.
Na záver návštevy Kallasová navštívila vojakov nasadených v rámci vojenskej misie Európskej únie EUFOR Althea v tábore Butimir neďaleko Sarajeva. Novinárom tam povedala, že je najvyšší čas, aby bosnianski politickí lídri prevzali zodpovednosť za záväzky, ktoré súvisia s členstvom v Únii. Zdôraznila, že majú povinnosť splniť očakávania bosnianskych občanov, z ktorých takmer 75 percent podporuje vstup krajiny do EÚ. Bosna a Hercegovina si podľa nej nemôže dovoliť zaostať za ostatnými krajinami v regióne.
Kallasová diskutovala aj o výbere nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu. Európske krajiny a Spojené štáty sa totiž nedokážu dohodnúť na spoločnom kandidátovi, ktorý by nahradil Christiana Schmidta. Ten 10. mája odstúpil z funkcie po „obrovskom a neočakávanom“ tlaku zo strany Washingtonu.
USA na post preferujú talianskeho diplomata Antonia Zanardi Landiho, ktorého označili za kvalifikovaného a skúseného. Niekoľko európskych krajín vyjadrilo voči americkej voľbe námietky. Francúzsko vo funkcii presadzuje diplomata Reného Troccaza, ktorého podporili aj Nemecko a Británia. Vzhľadom na nezhody Riadiaci výbor Rady na implementáciu mieru (PIC) vymenoval do 14. júla za dočasného vysokého predstaviteľa amerického diplomata Louisa Crishocka.
Kallasová uviedla, že Európska komisia, ktorá je členom PIC, je naďalej odhodlaná nájsť kandidáta, ktorý by mohol pomôcť Bosne dosiahnuť pokrok na ceste k členstvu v Únii. EÚ sa podľa nej naďalej usiluje o zabezpečenie stability na západnom Balkáne a bude podporovať zavádzanie nevyhnutných reforiem.
Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995. Jeho úlohou je dohliadať na implementáciu tzv. Daytonskej mierovej dohody, ktorá medzietnický konflikt v regióne ukončila.
