Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Obe koalície podľa politológa vznikli preto, aby sa spoločne dokázali jasnejšie vymedziť voči Babišovmu ANO a získať priaznivejší volebný výsledok.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. októbra (TASR) - Kampaň pred nadchádzajúcimi voľbami do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky (PS PČR) je plná emócii a nervozity jednotlivých politických lídrov. Výsledky hlasovania sú vo hviezdach a tri najsilnejšie politické subjekty pravdepodobne dosiahnu veľmi tesné výsledky. V rozhovore pre TASR to povedal český politológ Lukáš Jelínek.
“Pozitívnym zistením je, že kampaňou neotriasa žiadna veľká aféra… Je vidieť, že politické strany sa celkom tešia na to, keď bude po voľbách a budú môcť začať vyjednávať o zložení (vládneho) kabinetu,” myslí si Jelínek. Politológ predpokladá, že súčasný premiér Andrej Babiš obháji svoju doterajšiu pozíciu a prezident Miloš Zeman ho poverí zostavením novej vlády.
“S najväčšou pravdepodobnosťou bude (Babiš) vymenovaný za premiéra, lebo Miloš Zeman sľúbil, že predsedom vlády bude politik, ktorý bude stáť na čele najsilnejšej politickej strany a nie koalície… Je dosť pravdepodobné, že najsilnejšou stranou bude (Babišovo) hnutie ANO, takže sa dá predpokladať, že od Miloša Zemana ten menovací dekrét Babiš získa,” povedal Jelínek.
Otáznik visí nad volebným výsledkom konzervatívnej koalície SPOLU (KDÚ-ČSL, ODS, TOP 09) a stredopravej koalície Pirátov a Starostov. Obe zoskupenia si dali za úlohu poraziť vo voľbách hnutie ANO.
“Ak sa tak stane, Babiš bude mať veľmi zložitú vyjednávaciu pozíciu a jeho povolebné rozhovory by sa mohli skončiť neúspechom, ktorý by otvoril priestor na to, aby sa o zostavenie vlády pokúsil niekto iný,” špekuluje Jelínek.
Obe koalície podľa politológa vznikli preto, aby sa spoločne dokázali jasnejšie vymedziť voči Babišovmu ANO a získať priaznivejší volebný výsledok.
“Do koalície SPOLU vstúpili konzervatívnejšie české politické strany – Občianska demokratická strana (ODS), ľudovci (KDÚ-ČSL) a TOP 09. Dokázali prekonať celý rad svojich programových rozdielov a snažia sa pôsobiť ako pilier pravicovej politiky, ktorý by českú republiku vrátil späť na trajektóriu rozpočtovo zodpovednej a predvídateľnej politiky. Spočiatku sa zdalo, že konzervatívna koalícia SPOLU bude zatienená koalíciou Pirátov, Starostov a nezávislých, ktorí mali na jeseň celkom slušný nástup. Avšak postupom času sa ukázalo, že pravicoví voliči sú pomerne dosť opatrní a že budú skôr inklinovať k známym a vyskúšaným, ale aj hodnotovo a ideovo overeným politikom, ktorí sú v koalícii SPOLU,” analyzuje Jelínek, podľa ktorého sú Piráti a Starostovia koalíciou, ktorá ťaží z rastúcej popularity v mestách, ale aj na vidieku.
“Piráti sú skôr stranou mestskou, stranou mladých ľudí a do značnej miery stranou progresívnych občanov. Starostovia a nezávislí – to je vlastne značka politikov z komunálnej politiky, ktorí v minulosti neboli výrazne ideovo profilovaní, ale môžu sa pochváliť svojimi zaujímavými životnými príbehmi a skúsenosťami, takže postupne začali získavať v českom politickom prostredí popularitu. Dopyt po niečom novom, po niečom dynamickom na začiatku tohto roka vyniesol Starostov s nezávislými na čelo volebných preferencií, avšak v tých ďalších mesiacoch začali postupne klesať, čo je podľa mňa dané tým, že Piráti trochu stratili zo svojej autentickosti a dynamickosti. (Piráti) už vlastne nepôsobia ako protestná strana rebelov, ale snažia sa vystupovať omnoho štátnickejšie. Ich členovia si obliekli obleky, ktoré sa im však nehodia, a to podľa mňa vedie trochu k tomu, že strana začína byť nevýrazná, a preto sa voliči pozerajú po ďalších alternatívach,” povedal Jelínek.
Otázkou volieb podľa neho zostáva, či sa podarí do PS PČR prebojovať sociálnym demokratom (ČSSD) a komunistom (KSČM), ktorí sú podľa predvolebných prieskumov na hranici zvoliteľnosti.
“Či sa podarí prepad sociálnych demokratov zastaviť, to je veľká otázka, pretože ich poškodil vstup do vlády s Andrejom Babišom. Hnutie ANO dokázalo odčerpať sociálnej demokracii podstatnú časť elektorátu. Zatiaľ čo sa ČSSD sústredila na prácu vo vláde a obmedzila kontakt s voličom, prestala sa zároveň vyhraňovať proti hnutiu ANO. Nakoniec im to prinieslo nálepku alebo povesť submisívnej, poddajnej strany, bez ktorej sa celý rad voličov zaobíde,” zhrnul politológ.
V otázke povolebného vývoja je Jelínek presvedčený o tom, že zostavovanie vlády bude náročný a zdĺhavý proces.
“V lepšom prípade bude to naše české vyjednávanie trvať týždne ako v Nemecku, v horšom prípade to môže trvať roky ako v Belgicku, i keď Miloš Zeman sám pred časom poznamenal, že by to dva roky trvať nemuselo, lebo mu medzi tým vyprší (prezidentský) mandát… Urýchliť vyjednávanie môže budúcoročné predsedníctvo ČR v Rade EÚ. Ak nie sú českí politici úplne nezodpovední, tak by sa dovtedy mohli dohodnúť na stabilnej vláde, ktorá by v tom čase nerobila Česku v zahraničí veľkú hanbu,” povedal odborník na českú politickú scénu.
Lukáš Jelínek je český politológ, ktorý komentuje aktuálne politické dianie pre viaceré české médiá vrátane verejnoprávnej televízie a rozhlasu. V minulosti pracoval ako konzultant bývalého premiéra Vladimíra Špidlu a ako poradca predsedu PS PČR Lubomíra Zaorálka (obaja ČSSD).
31. mája – 1. júna 1996
Konali sa prvé voľby do zákonodarného orgánu nazvaného Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR. Zvíťazila v nich Občianska demokratická strana (ODS) so ziskom 29,62 percenta hlasov pred Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD), ktorej dali voliči 26,44 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) s 10,33 percenta. Nasledovali Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) so ziskom 8,08 percenta hlasov, krajne pravicová populistická strana Združenie za republiku – Republikánska strana Československa (8,01 percenta) a Občianska demokratická aliancia (ODA; 6,36 percenta).
Václav Klaus (ODS) zostavil menšinovú vládu zloženú z ODS, KDU-ČSL a ODA, tolerovanú ČSSD.
19. – 20. júna 1998
V predčasných voľbách zvíťazila ČSSD, ktorú volilo 32,31 percenta voličov. Druhá ODS získala 27,74 percenta, tretí komunisti 11,03 percenta. Do parlamentu sa ešte dostala KDU-ČSL (9 percent) a liberálna Únia slobody (US; 8,60 percenta).
Na základe opozičnej zmluvy vytvoril sociálny demokrat Miloš Zeman (ČSSD) menšinovú vládu tolerovanú ODS.
14. – 15. júna 2002
Vo voľbách do dolnej komory českého parlamentu obhájili víťazstvo sociálni demokrati (30,2 percenta), nasledovaní ODS (24,47 percenta), komunistami (18,51 percenta) a koalíciou KDU-ČSL a US-DEU (Únia slobody – Demokratická únia) so ziskom 14,27 percenta hlasov voličov.
Vládu zostavil Vladimír Špidla (ČSSD) s koalíciou (KDU-ČSL + US-DEU). Po prepade v júnových voľbách do Európskeho parlamentu podal v roku 2004 demisiu a nový kabinet vytvoril v auguste toho istého roku jeho stranícky kolega Stanislav Gross. Aj ten po afére okolo financovania svojho bytu v úrade predčasne skončil a v kresle ho vystriedal v apríli 2005 ďalší sociálny demokrat Jiří Paroubek.
2. – 3. júna 2006
ODS získala 35,38 percenta hlasov voličov, čo je dosiaľ historicky najlepší výsledok, aký sa podaril dosiahnuť politickej strane v parlamentných voľbách v ČR. Rovnako aj ČSSD na druhom mieste si zapísala svoj historicky najlepší výsledok, keď jej dali voliči 32,32 percenta hlasov. Na treťom mieste skončili komunisti (12,81 percenta), nasledovala KDU-ČSL (7,22 percenta) a prvýkrát sa dostala do parlamentu Strana zelených (SZ; 6,29 percenta).
Najskôr zostavil jednofarebnú vládu Mirek Topolánek (ODS). Tá však nezískala dôveru a tak vznikla druhá Topolánkova vláda z ODS, KDU-ČSL a zelených, ktorá bola ale v roku 2009 zosadená a vystriedala ju úradnícka vláda Jana Fischera.
28. – 29. mája 2010
Zaujímavosťou týchto volieb do Poslaneckej snemovne bolo, že všetky doterajšie parlamentné strany zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi pokles volebnej podpory. Víťazná ČSSD (22,08 percenta) získala o desať percent menej. Na druhom mieste ODS (20,22 percenta) stratila viac ako 15 percent a KDU-ČSL (4,39 percenta) sa do parlamentu po prvý raz v novodobej histórii ani nedostala. Naopak, prvýkrát vo voľbách uspeli nové politické subjekty: TOP 09 (16,70 percenta) a Veci verejné (10,88 percenta). Do parlamentu sa dostali ešte komunisti (11,27 percenta).
Koaličnú vládu vytvoril Petr Nečas (ODS) spolu s TOP 09 a stranou Veci verejné.
25. – 26. októbra 2013
Predčasné voľby vyhrala so ziskom 20,45 percenta hlasov ČSSD. Výrazný úspech zaznamenalo na druhom mieste hnutie ANO 2011 podnikateľa Andreja Babiša (18,65 percenta). Voliči mu dali takmer jeden milión hlasov, čo je historicky najväčší počet pre nový politický subjekt v dejinách Českej republiky. Tretia skončila KSČM (14,91 percenta), nasledovaná TOP 09 (11,99 percenta) a ODS (7,72 percenta). Do Poslaneckej snemovne sa vrátila KDU-ČSL (6,78 percenta) a po prvý raz zasadli v poslaneckých laviciach aj zástupcovia hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru so ziskom 6,88 percenta.
Sociálny demokrat Bohuslav Sobotka (ČSSD) vládol spolu s ANO a KDU-ČSL.
20. – 21. októbra 2017
V poradí v siedmich voľbách do Poslaneckej snemovne zvíťazilo hnutie ANO, ktoré získalo 29,64 percenta hlasov voličov. S výraznou stratou skončila na druhom mieste ODS (11,32 percenta), tretia bola Česká pirátska strana (10,79 percenta), štvrtá Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru (10,64 percenta). Potrebnú päťpercentnú hranicu ešte prekročili komunisti (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDÚ-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a Starostovia a nezávislí (5,18 percenta).
Menšinová vláda Andreja Babiša zložená z ANO a ČSSD, tolerovaná komunistami, získala dôveru parlamentu až 12. júla 2018.
“Pozitívnym zistením je, že kampaňou neotriasa žiadna veľká aféra… Je vidieť, že politické strany sa celkom tešia na to, keď bude po voľbách a budú môcť začať vyjednávať o zložení (vládneho) kabinetu,” myslí si Jelínek. Politológ predpokladá, že súčasný premiér Andrej Babiš obháji svoju doterajšiu pozíciu a prezident Miloš Zeman ho poverí zostavením novej vlády.
“S najväčšou pravdepodobnosťou bude (Babiš) vymenovaný za premiéra, lebo Miloš Zeman sľúbil, že predsedom vlády bude politik, ktorý bude stáť na čele najsilnejšej politickej strany a nie koalície… Je dosť pravdepodobné, že najsilnejšou stranou bude (Babišovo) hnutie ANO, takže sa dá predpokladať, že od Miloša Zemana ten menovací dekrét Babiš získa,” povedal Jelínek.
Otáznik visí nad volebným výsledkom konzervatívnej koalície SPOLU (KDÚ-ČSL, ODS, TOP 09) a stredopravej koalície Pirátov a Starostov. Obe zoskupenia si dali za úlohu poraziť vo voľbách hnutie ANO.
“Ak sa tak stane, Babiš bude mať veľmi zložitú vyjednávaciu pozíciu a jeho povolebné rozhovory by sa mohli skončiť neúspechom, ktorý by otvoril priestor na to, aby sa o zostavenie vlády pokúsil niekto iný,” špekuluje Jelínek.
Obe koalície podľa politológa vznikli preto, aby sa spoločne dokázali jasnejšie vymedziť voči Babišovmu ANO a získať priaznivejší volebný výsledok.
“Do koalície SPOLU vstúpili konzervatívnejšie české politické strany – Občianska demokratická strana (ODS), ľudovci (KDÚ-ČSL) a TOP 09. Dokázali prekonať celý rad svojich programových rozdielov a snažia sa pôsobiť ako pilier pravicovej politiky, ktorý by českú republiku vrátil späť na trajektóriu rozpočtovo zodpovednej a predvídateľnej politiky. Spočiatku sa zdalo, že konzervatívna koalícia SPOLU bude zatienená koalíciou Pirátov, Starostov a nezávislých, ktorí mali na jeseň celkom slušný nástup. Avšak postupom času sa ukázalo, že pravicoví voliči sú pomerne dosť opatrní a že budú skôr inklinovať k známym a vyskúšaným, ale aj hodnotovo a ideovo overeným politikom, ktorí sú v koalícii SPOLU,” analyzuje Jelínek, podľa ktorého sú Piráti a Starostovia koalíciou, ktorá ťaží z rastúcej popularity v mestách, ale aj na vidieku.
“Piráti sú skôr stranou mestskou, stranou mladých ľudí a do značnej miery stranou progresívnych občanov. Starostovia a nezávislí – to je vlastne značka politikov z komunálnej politiky, ktorí v minulosti neboli výrazne ideovo profilovaní, ale môžu sa pochváliť svojimi zaujímavými životnými príbehmi a skúsenosťami, takže postupne začali získavať v českom politickom prostredí popularitu. Dopyt po niečom novom, po niečom dynamickom na začiatku tohto roka vyniesol Starostov s nezávislými na čelo volebných preferencií, avšak v tých ďalších mesiacoch začali postupne klesať, čo je podľa mňa dané tým, že Piráti trochu stratili zo svojej autentickosti a dynamickosti. (Piráti) už vlastne nepôsobia ako protestná strana rebelov, ale snažia sa vystupovať omnoho štátnickejšie. Ich členovia si obliekli obleky, ktoré sa im však nehodia, a to podľa mňa vedie trochu k tomu, že strana začína byť nevýrazná, a preto sa voliči pozerajú po ďalších alternatívach,” povedal Jelínek.
Otázkou volieb podľa neho zostáva, či sa podarí do PS PČR prebojovať sociálnym demokratom (ČSSD) a komunistom (KSČM), ktorí sú podľa predvolebných prieskumov na hranici zvoliteľnosti.
“Či sa podarí prepad sociálnych demokratov zastaviť, to je veľká otázka, pretože ich poškodil vstup do vlády s Andrejom Babišom. Hnutie ANO dokázalo odčerpať sociálnej demokracii podstatnú časť elektorátu. Zatiaľ čo sa ČSSD sústredila na prácu vo vláde a obmedzila kontakt s voličom, prestala sa zároveň vyhraňovať proti hnutiu ANO. Nakoniec im to prinieslo nálepku alebo povesť submisívnej, poddajnej strany, bez ktorej sa celý rad voličov zaobíde,” zhrnul politológ.
V otázke povolebného vývoja je Jelínek presvedčený o tom, že zostavovanie vlády bude náročný a zdĺhavý proces.
“V lepšom prípade bude to naše české vyjednávanie trvať týždne ako v Nemecku, v horšom prípade to môže trvať roky ako v Belgicku, i keď Miloš Zeman sám pred časom poznamenal, že by to dva roky trvať nemuselo, lebo mu medzi tým vyprší (prezidentský) mandát… Urýchliť vyjednávanie môže budúcoročné predsedníctvo ČR v Rade EÚ. Ak nie sú českí politici úplne nezodpovední, tak by sa dovtedy mohli dohodnúť na stabilnej vláde, ktorá by v tom čase nerobila Česku v zahraničí veľkú hanbu,” povedal odborník na českú politickú scénu.
Lukáš Jelínek je český politológ, ktorý komentuje aktuálne politické dianie pre viaceré české médiá vrátane verejnoprávnej televízie a rozhlasu. V minulosti pracoval ako konzultant bývalého premiéra Vladimíra Špidlu a ako poradca predsedu PS PČR Lubomíra Zaorálka (obaja ČSSD).
TASR prináša chronológiu volieb do dolnej komory českého parlamentu:
31. mája – 1. júna 1996
Konali sa prvé voľby do zákonodarného orgánu nazvaného Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR. Zvíťazila v nich Občianska demokratická strana (ODS) so ziskom 29,62 percenta hlasov pred Českou stranou sociálnodemokratickou (ČSSD), ktorej dali voliči 26,44 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) s 10,33 percenta. Nasledovali Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) so ziskom 8,08 percenta hlasov, krajne pravicová populistická strana Združenie za republiku – Republikánska strana Československa (8,01 percenta) a Občianska demokratická aliancia (ODA; 6,36 percenta).
Václav Klaus (ODS) zostavil menšinovú vládu zloženú z ODS, KDU-ČSL a ODA, tolerovanú ČSSD.
19. – 20. júna 1998
V predčasných voľbách zvíťazila ČSSD, ktorú volilo 32,31 percenta voličov. Druhá ODS získala 27,74 percenta, tretí komunisti 11,03 percenta. Do parlamentu sa ešte dostala KDU-ČSL (9 percent) a liberálna Únia slobody (US; 8,60 percenta).
Na základe opozičnej zmluvy vytvoril sociálny demokrat Miloš Zeman (ČSSD) menšinovú vládu tolerovanú ODS.
14. – 15. júna 2002
Vo voľbách do dolnej komory českého parlamentu obhájili víťazstvo sociálni demokrati (30,2 percenta), nasledovaní ODS (24,47 percenta), komunistami (18,51 percenta) a koalíciou KDU-ČSL a US-DEU (Únia slobody – Demokratická únia) so ziskom 14,27 percenta hlasov voličov.
Vládu zostavil Vladimír Špidla (ČSSD) s koalíciou (KDU-ČSL + US-DEU). Po prepade v júnových voľbách do Európskeho parlamentu podal v roku 2004 demisiu a nový kabinet vytvoril v auguste toho istého roku jeho stranícky kolega Stanislav Gross. Aj ten po afére okolo financovania svojho bytu v úrade predčasne skončil a v kresle ho vystriedal v apríli 2005 ďalší sociálny demokrat Jiří Paroubek.
2. – 3. júna 2006
ODS získala 35,38 percenta hlasov voličov, čo je dosiaľ historicky najlepší výsledok, aký sa podaril dosiahnuť politickej strane v parlamentných voľbách v ČR. Rovnako aj ČSSD na druhom mieste si zapísala svoj historicky najlepší výsledok, keď jej dali voliči 32,32 percenta hlasov. Na treťom mieste skončili komunisti (12,81 percenta), nasledovala KDU-ČSL (7,22 percenta) a prvýkrát sa dostala do parlamentu Strana zelených (SZ; 6,29 percenta).
Najskôr zostavil jednofarebnú vládu Mirek Topolánek (ODS). Tá však nezískala dôveru a tak vznikla druhá Topolánkova vláda z ODS, KDU-ČSL a zelených, ktorá bola ale v roku 2009 zosadená a vystriedala ju úradnícka vláda Jana Fischera.
28. – 29. mája 2010
Zaujímavosťou týchto volieb do Poslaneckej snemovne bolo, že všetky doterajšie parlamentné strany zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi pokles volebnej podpory. Víťazná ČSSD (22,08 percenta) získala o desať percent menej. Na druhom mieste ODS (20,22 percenta) stratila viac ako 15 percent a KDU-ČSL (4,39 percenta) sa do parlamentu po prvý raz v novodobej histórii ani nedostala. Naopak, prvýkrát vo voľbách uspeli nové politické subjekty: TOP 09 (16,70 percenta) a Veci verejné (10,88 percenta). Do parlamentu sa dostali ešte komunisti (11,27 percenta).
Koaličnú vládu vytvoril Petr Nečas (ODS) spolu s TOP 09 a stranou Veci verejné.
25. – 26. októbra 2013
Predčasné voľby vyhrala so ziskom 20,45 percenta hlasov ČSSD. Výrazný úspech zaznamenalo na druhom mieste hnutie ANO 2011 podnikateľa Andreja Babiša (18,65 percenta). Voliči mu dali takmer jeden milión hlasov, čo je historicky najväčší počet pre nový politický subjekt v dejinách Českej republiky. Tretia skončila KSČM (14,91 percenta), nasledovaná TOP 09 (11,99 percenta) a ODS (7,72 percenta). Do Poslaneckej snemovne sa vrátila KDU-ČSL (6,78 percenta) a po prvý raz zasadli v poslaneckých laviciach aj zástupcovia hnutia Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru so ziskom 6,88 percenta.
Sociálny demokrat Bohuslav Sobotka (ČSSD) vládol spolu s ANO a KDU-ČSL.
20. – 21. októbra 2017
V poradí v siedmich voľbách do Poslaneckej snemovne zvíťazilo hnutie ANO, ktoré získalo 29,64 percenta hlasov voličov. S výraznou stratou skončila na druhom mieste ODS (11,32 percenta), tretia bola Česká pirátska strana (10,79 percenta), štvrtá Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru (10,64 percenta). Potrebnú päťpercentnú hranicu ešte prekročili komunisti (7,76 percenta), ČSSD (7,27 percenta), KDÚ-ČSL (5,80 percenta), TOP 09 (5,31 percenta) a Starostovia a nezávislí (5,18 percenta).
Menšinová vláda Andreja Babiša zložená z ANO a ČSSD, tolerovaná komunistami, získala dôveru parlamentu až 12. júla 2018.
