Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Obraz visel v mníchovskom múzeu Lenbachhaus. V roku 2023 ho klasifikovali ako umelecké dielo ulúpené nacistami a vrátili ho dedičom židovskej zberateľskej rodiny Lewensteinovcov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Londýn 15. októbra (TASR) - Slávny obraz Vasilija Kandinského s názvom Pestrý život sa v stredu predal na aukcii za 27 miliónov libier (32 miliónov eur), oznámila londýnska spoločnosť Christie's. TASR o tom píše na základe správy agentúry DPA.
Obraz visel v mníchovskom múzeu Lenbachhaus. V roku 2023 ho klasifikovali ako umelecké dielo ulúpené nacistami a vrátili ho dedičom židovskej zberateľskej rodiny Lewensteinovcov.
Keith Gill z oddelenia umenia 20. a 21. storočia spoločnosti Christie's pri oznámení aukcie uviedol, že Pestrý život je prelomovým dielom, ktoré zachytáva vývoj výtvarného jazyka umelca a predznamenáva mimoriadnu zmenu jeho štýlu v nasledujúcich rokoch. Zároveň zdôraznil, že maľba je úzko spätá s kultúrnymi tradíciami Kandinského rodného Ruska.
Obraz Pestrý život s motívmi starého Ruska a rozprávkovými postavami namaľoval Kandinskij (1866 – 1944) počas svojho pobytu v Paríži. Ovplyvnili ho umelecké smery, ako fauvizmus, symbolizmus a secesia. Podľa Christie's bol vystavený aj na parížskom Jesennom salóne v roku 1907. Dodnes sa považuje za jedno z kľúčových diel Kandinského tvorby.
V roku 1927 obraz získali amsterdamskí zberatelia, manželia Lewensteinovci. Po smrti Emanuela Alberta Lewensteina jeho manželka Hedwig Lewensteinová-Weyermannová zapožičala temperovú maľbu múzeu Stedelijk.
Po okupácii Holandska nemeckými vojskami obraz v októbri 1940 vydražili. Podľa Christie's ho získal zberateľ Salomon B. Slijper. Jeho rodina ho v roku 1972 predala Bavorskej štátnej banke (Bayerische Landesbank - BayernLB), ktorá ho o rok neskôr zapožičala múzeu Lenbachhaus.
Nasledoval niekoľkoročný boj dedičov Lewensteinovcov o vrátenie diela. Aukciu z októbra 1940 považovali za nespravodlivú a požadovali jeho navrátenie. Tvrdili, že rodina v roku 1938 zverila obraz do úschovy múzeu v Amsterdame a následne utiekla pred nacistami do Spojených štátov. Dielo potom predali bez jej súhlasu.
Výskum proveniencie, teda pôvodu a vlastníckej histórie obrazu, napokon podporil tvrdenia rodiny. Poradná komisia pre umenie ulúpené nacistami dospela k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by rodina v roku 1940 dobrovoľne odovzdala obraz aukčnej spoločnosti. Komisia v Nemecku vydávala odporúčania v sporných prípadoch až do roku 2025.
Na základe jej zistení dal v septembri 1940 zamestnanec múzea obraz prostredníctvom posla dopraviť do aukčnej siene, kde ho ponúkli na predaj „na základe neobjasnených pokynov“.
Mnohé indície podľa komisie naznačovali, že obraz bol majiteľom odobratý v súvislosti so systematickým prenasledovaním židovského obyvateľstva nacistami. Bavorský krajinský parlament schválil jeho vrátenie dedičom v roku 2023.
Obraz visel v mníchovskom múzeu Lenbachhaus. V roku 2023 ho klasifikovali ako umelecké dielo ulúpené nacistami a vrátili ho dedičom židovskej zberateľskej rodiny Lewensteinovcov.
Keith Gill z oddelenia umenia 20. a 21. storočia spoločnosti Christie's pri oznámení aukcie uviedol, že Pestrý život je prelomovým dielom, ktoré zachytáva vývoj výtvarného jazyka umelca a predznamenáva mimoriadnu zmenu jeho štýlu v nasledujúcich rokoch. Zároveň zdôraznil, že maľba je úzko spätá s kultúrnymi tradíciami Kandinského rodného Ruska.
Obraz Pestrý život s motívmi starého Ruska a rozprávkovými postavami namaľoval Kandinskij (1866 – 1944) počas svojho pobytu v Paríži. Ovplyvnili ho umelecké smery, ako fauvizmus, symbolizmus a secesia. Podľa Christie's bol vystavený aj na parížskom Jesennom salóne v roku 1907. Dodnes sa považuje za jedno z kľúčových diel Kandinského tvorby.
V roku 1927 obraz získali amsterdamskí zberatelia, manželia Lewensteinovci. Po smrti Emanuela Alberta Lewensteina jeho manželka Hedwig Lewensteinová-Weyermannová zapožičala temperovú maľbu múzeu Stedelijk.
Po okupácii Holandska nemeckými vojskami obraz v októbri 1940 vydražili. Podľa Christie's ho získal zberateľ Salomon B. Slijper. Jeho rodina ho v roku 1972 predala Bavorskej štátnej banke (Bayerische Landesbank - BayernLB), ktorá ho o rok neskôr zapožičala múzeu Lenbachhaus.
Nasledoval niekoľkoročný boj dedičov Lewensteinovcov o vrátenie diela. Aukciu z októbra 1940 považovali za nespravodlivú a požadovali jeho navrátenie. Tvrdili, že rodina v roku 1938 zverila obraz do úschovy múzeu v Amsterdame a následne utiekla pred nacistami do Spojených štátov. Dielo potom predali bez jej súhlasu.
Výskum proveniencie, teda pôvodu a vlastníckej histórie obrazu, napokon podporil tvrdenia rodiny. Poradná komisia pre umenie ulúpené nacistami dospela k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by rodina v roku 1940 dobrovoľne odovzdala obraz aukčnej spoločnosti. Komisia v Nemecku vydávala odporúčania v sporných prípadoch až do roku 2025.
Na základe jej zistení dal v septembri 1940 zamestnanec múzea obraz prostredníctvom posla dopraviť do aukčnej siene, kde ho ponúkli na predaj „na základe neobjasnených pokynov“.
Mnohé indície podľa komisie naznačovali, že obraz bol majiteľom odobratý v súvislosti so systematickým prenasledovaním židovského obyvateľstva nacistami. Bavorský krajinský parlament schválil jeho vrátenie dedičom v roku 2023.
