Britský kráľ Karol III. má na hlave korunu svätého Eduarda počas korunovácie vo Westminsterskom opátstve v Londýne v sobotu 6. mája 2023. Foto: TASR/AP
Obrad sa uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna. Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III. na hlavu korunu svätého Eduarda.
Londýn 6. mája - Karol III. bol v sobotu v Londýne korunovaný za britského kráľa, informuje TASR.
Obrad sa uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna. Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III. na hlavu korunu svätého Eduarda. Monarcha ju teraz bude mať na hlave prvý a posledný raz v živote.
V Londýne bolo v sobotu v okolí korunovácie britského kráľa Karola III. a jeho manželky Kamily zadržaných celkovo 52 ľudí, informovala londýnska Metropolitná polícia. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Polícia oznámila, že osoby boli zadržané za bitky, narušenie pokoja a za sprisahanie za účelom narušenia verejného poriadku.
Medzi zadržanými bolo aj niekoľko príslušníkov skupiny Republika vystupujúcej proti monarchii a členov zoskupenia Just Stop Oil.
Niektoré organizácie kritizovali zatýkanie odporcov, pričom tento postup londýnskej polície označili za nedemokratický a nespravodlivý. "Ide o niečo, čo by ste očakávali v Moskve, nie v Londýne," uviedla vo vyhlásení britská riaditeľka ľudskoprávnej organizácie Human Right Watch (HRW) Yasmine Ahmedová.
Na chráme sa rozozvučali zvony, ktoré zvonili dve minúty. Zazneli tiež fanfáry a na mnohých miestach v Spojenom kráľovstve odpaľujú slávnostné delostrelecké salvy.
Po korunovácii prichádza na rad posledná časť korunovačného obradu, počas ktorej sa kráľ posadil na trón a ujal sa vlády. Po intronizácii vzdá hold kráľovi následník trónu princ William a arcibiskup po prvýkrát v dejinách korunovácií vyzve na pripojenie sa k sľubu vernosti všetkých prítomných aj tých Britov, ktorí obrad sledujú prostredníctvom televízneho či rozhlasového prenosu. Kráľ Charles III je korunovaný korunou svätého Edwarda arcibiskupom z Canterbury, najctihodnejším Justinom Welbym počas korunovačného obradu vo Westminsterskom opátstve v Londýne v sobotu 6. mája 2023.Foto: TASR/AP
Karol III. bol v sobotu v Londýne korunovaný za britského kráľa, informuje TASR. Obrad sa uskutočnil vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna. Anglikánsky canterburský arcibiskup Justin Welby položil Karolovi III. na hlavu korunu svätého Eduarda. TASR v tejto súvislosti prináša profil britského kráľa Karola III.
Karol III. sa narodil ako Charles Philip Arthur George 14. novembra 1948 v Buckinghamskom paláci v Londýne. Je najstarším dieťaťom kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa, vojvodu z Edinburghu. Princezná Elizabeth sa 6. februára 1952, teda v deň smrti svojho otca Juraja VI., stala kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu). Za kráľovnú Alžbetu II. ju korunovali 2. júna 1953, čím sa princ Charles stal následníkom britského trónu.
Po súkromnom vzdelávaní v Buckinghamskom paláci a školách v Londýne, Berkshire a Škótsku nastúpil Charles v roku 1967 na Trinity College v Cambridgei. Štúdium archeológie a antropológie po čase vymenil za históriu. V roku 1970 získal bakalársky titul, ktorý bol vôbec prvým akademickým titulom tohto následníka britskej koruny. Jeden semester strávil aj na Aberystwyth University, kde sa učil waleský jazyk v rámci prípravy na uvedenie do úradu princa z Walesu 1. júla 1969 na hrade Caernarfon. V súlade s tradíciou absolvoval v rokoch 1971 – 1976 vojenskú službu v letectve a námorníctve.
Celosvetovou mediálnou udalosťou, ktorú v priamom prenose vysielala televízia a sledovalo ju viac ako 750 miliónov ľudí po celom svete, bola svadba princa z Walesu s lady Dianou Frances Spencerovou. Tá po obrade, ktorý sa konal 29. júla 1981, prijala titul princezná z Walesu. Charlesovo manželstvo s princeznou Dianou sa však napokon 28. augusta 1996 skončilo rozvodom.
Páru sa narodili dvaja synovia. Prvorodený William Arthur Philip Louis, známy ako princ William, prišiel na svet 21. júna 1982. Druhý syn Henry Charles Albert David, známy ako princ Harry, sa narodil 15. septembra 1984. Princezná Diana zomrela na následky tragickej autonehody v Paríži 31. augusta 1997.
Po druhýkrát sa princ Charles oženil na hrade Windsor 9. apríla 2005 s Camillou Parkerovou Bowlesovou. Dvojica mala už pred svadbou dlhoročný vzťah. Po prvýkrát sa stretli na zápase konského póla ešte v roku 1970. Jednoduchý civilný obrad sa uskutočnil bez prítomnosti verejnosti a Charlesova druhá manželka získala sobášom titul vojvodkyňa z Cornwallu.
Charles bol najdlhšie slúžiacim nastávajúcim panovníkom v britskej histórii. Kráľom Spojeného kráľovstva a hlavou štátu 14 ďalších krajín vrátane Austrálie, Kanady a Nového Zélandu sa stal 8. septembra 2022 vo veku 73 rokov automaticky po smrti svojej matky kráľovnej Alžbety II. O deň neskôr predniesol svoj inauguračný prejav. Vzdal v ňom hold svojej matke. "Naše hodnoty zostávajú – a musia zostať – nemenné. Rovnako ako úloha a povinnosti monarchu, ako aj jeho vzťah s anglikánskou cirkvou, v ktorej je zakorenená moja viera," vyhlásil v ňom.
"Nezáleží, či žijete v Spojenom kráľovstve alebo na niektorom z jeho území, z akého prostredia pochádzate alebo čomu veríte, budem sa usilovať slúžiť vám s vernosťou, úctou a láskou, ako som to robil po celý svoj život," uviedol panovník Karol III. v súvislosti so svojou novou hodnosťou.
Zároveň oznámil, že titul princa z Walesu po ňom prebral jeho najstarší syn a nový následník trónu princ William, vojvoda z Cornwallu a Cambridgea. Williamova manželka Catherine (Kate) sa stala princeznou z Walesu.
Okrem oficiálnych a ceremoniálnych povinností v Spojenom kráľovstve a v zámorí sa Charles ešte ako princ z Walesu desaťročia aktívne zaujímal o všetky oblasti verejného života. Za 40 rokov sa zaslúžil o založenie viac ako 20 charitatívnych organizácií.
Britský kráľ Karol III. je známym propagátorom ochrany životného prostredia a zavedenia rýchlych opatrení proti globálnemu otepľovaniu. Stal sa tiež otvoreným kritikom modernej architektúry. V roku 1992 založil Inštitút architektúry princa z Walesu, ktorý sa neskôr vyvinul v organizáciu BRE Trust, zaoberajúcu sa projektmi obnovy a rozvoja miest. Medzi ďalšie oblasti, o ktoré sa zaujíma, patrí vzdelávanie, zdravotníctvo či podpora mladých ľudí.
Nový britský monarcha v minulosti dvakrát navštívil aj Slovenskú republiku. Prvý raz pricestoval 8. mája 1991 ešte s prvou manželkou princeznou Dianou pri príležitosti oficiálnej návštevy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Druhý raz prišiel na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera 1. novembra 2000 na dvojdňovú oficiálnu návštevu už samostatnej Slovenskej republiky.
TASR v tejto súvislosti prináša zoznam britských panovníkov od roku 1707, keď vzniklo na základe Zákona o únii Kráľovstvo Veľkej Británie.
ANNA STUARTOVÁ (6. 2. 1665 – 1. 8. 1714)
Vládnutie: 1. 5. 1707 – 1. 8. 1714
Pochádzala z dynastie Stuartovcov a v roku 1707 sa stala prvou panovníčkou Kráľovstva Veľkej Británie, pričom zároveň bola aj kráľovnou Írska. Jej panovanie sprevádzala vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714). Vládla až do svojej smrti v auguste 1714. Zomrela bezdetná a bola posledným vládcom z dynastie Stuartovcov.
JURAJ I. (28. 5. 1660 – 11. 6. 1727)
Vládnutie: 1. 8. 1714 – 11. 6. 1727
Pochádzal z hannoverskej dynastie a na britský trón nastúpil ako hannoverský kurfirst vďaka tomu, že jeho matka Žofia Falcká (nazývaná tiež Hannoverská) bola vnučkou škótskeho a anglického kráľa Jakuba I. Jeho zvolenie narazilo na odpor veľkej časti šľachty, čelil aj jakobitskému povstaniu (1715 - 1719). Do politiky príliš nezasahoval, vládu riadil predovšetkým prvý minister Robert Walpole.
JURAJ II. (9. 11. 1683 – 25. 10. 1760)
Vládnutie: 15. 6. 1727 – 25. 10. 1760
Pochádzal z hannoverskej dynastie, bol synom Juraja I., narodil sa v Nemecku. Bol posledným panovníkom narodeným mimo územia Británie. V roku 1739 opäť rozpútal vojnu so Španielskom. Jeho mocenskú pozíciu ohrozilo v období 1745 – 1746 škótske povstanie na čele s Karolom Eduardom Stuartom, ktorého cieľom bolo zvrhnutie hannoverskej dynastie.
JURAJ III. (4. 6. 1738 – 29. 1. 1820)
Vládnutie: 25. 10. 1760 – 29. 1. 1820
Na trón nastúpil ako tretí z hannoverskej dynastie a súčasne prvý z tejto dynastie narodený v Británii. Jeho vládnutie poznačili vojny, ale aj podlomené zdravie. Vtedajší lekári mu diagnostikovali porfýriu. Pre chorobu ho v roku 1810 uznali neschopným vládnutia, ale kráľom ostal až do smrti. V roku 1811 sa vlády ujal jeho syn ako regent kráľovstva.
JURAJ IV. (12. 8. 1762 – 26. 6. 1830)
Vládnutie: 29. 1. 1820 – 26. 6. 1830
Kráľom sa stal po smrti svojho otca Juraja III., hoci ako regent vládol už od roku 1811. V roku 1794 sa oženil s dvakrát ovdovenou Mariou Fitzherbertovou. Manželstvo však parlament vyhlásil za neplatné a v roku 1795 sa oženil so svojou sesternicou Karolínou z Braunschweigu. Po nástupe na trón pokračoval v konzervatívnej politike a podporoval toryovcov. Počas jeho vlády postavili v roku 1825 prvú verejnú železnicu s trvalou parnou trakciou.
VILIAM IV. (21. 8. 1765 – 20. 6. 1837)
Vládnutie: 26. 6. 1830 – 20. 6. 1837
Juraj IV. nemal priamych nástupcov, a tak sa ďalším britským panovníkom z hannoverskej dynastie stal vo veku 64 rokov jeho brat Viliam IV. V tom čase sa stal najstarším človekom, ktorý kedy nastúpil na britský trón. Počas jeho vlády sa výrazne obmedzila detská práca, zrušilo sa otroctvo takmer v celom Britskom impériu. Nemal žiadnych právoplatných dedičov, a tak sa jeho nástupkyňou stala bratova najstaršia dcéra Viktória.
VIKTÓRIA (24. 5. 1819 – 22. 1. 1901)
Vládnutie: 20. 6. 1837 – 22. 1. 1901
Jej vládnutie je známe aj ako viktoriánska éra a trvalo takmer 64 rokov. Počas jej panovania sa Británia stala jednou z priemyselne najrozvinutejších krajín na svete. Bez ujmy prežila niekoľko pokusov o atentát. V roku 1876 prijala titul indickej cisárovnej. Za svojho bratranca princa Alberta Sasko-kobursko-gothajského sa vydala v roku 1840. Ich deti sa zosobášili v kráľovských a šľachtických rodinách po celom európskom kontinente, vďaka čomu získala prezývku "babička Európy". Bola poslednou panovníčkou z hannoverskej dynastie. Jej najstarší syn nastúpil po nej na trón už ako predstaviteľ sasko-kobursko-gothajskej dynastie.
EDUARD VII. (9. 11. 1841 – 6. 5. 1910)
Vládnutie: 22. 1. 1901 – 6. 5. 1910
Prvý panovník zo sasko-kobursko-gothajskej dynastie. Bol známy svojim bohémskym spôsobom života, ale svoj šarm dokázal využiť v diplomatickej oblasti a Spojené kráľovstvo výrazne priblížil ku kontinentálnej Európe. V roku 1903 absolvoval napríklad návštevu u pápeža Leva XIII. v Ríme a o rok neskôr podpísal vo Francúzsku dohodu, ktorá ukončila britsko-francúzsku rivalitu v Afrike. Prezývali ho "mierotvorca" či "strýko Európy".
JURAJ V. (3. 6. 1865 – 20. 1. 1936)
Vládnutie: 6. 5. 1910 – 20. 1. 1936
Na trón nastúpil ako predstaviteľ sasko-kobursko-gothajskej dynastie, od roku 1917 bol už predstaviteľom windsorskej dynastie. Počas jeho vládnutia vstúpilo Spojené kráľovstvo do prvej svetovej vojny. Jeho vládu poznačil vzostup hnutia za osamostatnenie Írska a tiež hnutie za nezávislosť Indie. V roku 1924 vymenoval prvého ministra z Labouristickej strany a v roku 1931 Westminsterský štatút uznal domíniá Britského impéria ako samostatné a nezávislé štáty Britského spoločenstva národov – Commonwealthu.
EDUARD VIII. (23. 6. 1894 – 29. 5. 1972)
Vládnutie: 20. 1. 1936 – 11. 12. 1936
Starší syn Juraja V. a druhý panovník windsorskej dynastie vládol len necelý rok. Rozhodol sa abdikovať potom, ako britská vláda, anglikánska cirkev a ani britská verejnosť neakceptovali jeho rozhodnutie oženiť sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou.
JURAJ VI. (14. 12. 1895 – 6. 2. 1952)
Vládnutie: 11. 12. 1936 – 6. 2. 1952
Na trón nastúpil po abdikácii staršieho brata Eduarda VIII. Počas jeho panovania vyhlásilo v roku 1937 Írsko nezávislosť, ale zostalo spojené s Veľkou Britániou v rámci Commonwealthu. Počas druhej svetovej vojny, najmä počas bitky o Anglicko, prejavoval veľkú osobnú statočnosť a spolu s manželkou boli vzorom pre obyvateľov krajiny. Po vyhlásení nezávislosti Indie (1947) sa v roku 1948 oficiálne vzdal titulu indický cisár. V roku 1949 sa Írsko vyhlásilo za republiku a prestalo byť považované za domínium. Nerád vystupoval na verejnosti, pretože koktal a tento problém riešil aj s logopédom, čo sa stalo predlohou filmu Kráľova reč (2010).
ALŽBETA II. (21. 4. 1926 – 8. 9. 2022)
Vládnutie 6. 2. 1952 – 8. 9. 2022
Vlády sa ujala po smrti svojho otca Juraja VI. Korunovali ju 2. júna 1953 vo veku 26 rokov. Deviateho septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala kráľovnú Viktóriu. Po smrti saudskoarabského kráľa Abdalláha, ktorý zomrel 23. januára 2015 vo veku 90 rokov, sa stala tiež najstaršou žijúcou aktívnou panovníčkou. Najdlhšie slúžiacou panovníčkou sa stala 13. októbra 2016, po smrti thajského kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.), ktorý bol na tróne 70 rokov.
Zafírové jubileum, teda 65 rokov na britskom tróne, si ako prvá britská panovníčka pripomenula 6. februára 2017. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 aj platinové výročie svadby.
Keď sa stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele ZSSR stál Josif Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o nezávislosti od Spojeného kráľovstva či brexit.
Na pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča navštívila 23. – 24. októbra 2008 spolu s manželom princom Philipom Slovensko.
Vládu po nej prevzal 8. septembra 2022 jej prvorodený syn Karol III.
