Barcelona 1. októbra (TASR) - Davy sa zhromažďujú pred volebnými miestnosťami v školách a verejných budovách v Barcelone a ďalších katalánskych mestách, aby odovzdali svoje hlasy v dnešnom referende o nezávislosti Katalánska, informuje agentúra AP.

Voliči začali prichádzať pred úsvitom, aby sa pridali k rodičom, deťom a aktivistom, ktorí obsadili budovy v rozpore s rozhodnutím súdu zakazujúcim využívanie verejných lokalít na nelegálny plebiscit.

Ústredná španielska vláda v Madride sa usiluje zabrániť konaniu referenda v Katalánsku prostredníctvom rozhodnutí Ústavného súdu. Ten už pozastavil platnosť zákona a vyhlášky o vypísaní referenda, ako aj legislatívu, ktorá by mala v prípade vyhlásenia nezávislosti Katalánska slúžiť ako dočasná ústava novej republiky.

Katalánski separatisti medzičasom znížili na polovicu odhady očakávanej účasti v dnešnom referende. Vzhľadom na represívne kroky Madridu by sa podľa nich dalo považovať za veľký úspech, ak by za nezávislosť hlasoval zhruba milión z celkového počtu 5,3 milióna voličov.

Katalánci by mali mať právo vyjariť sa, zhodli sa zástanca i odporkyňa referenda

Referenda o nezávislosti Katalánska sa zúčastniť chcem, ale za normálnych okolností. Pre TASR to uviedol tridsaťdvaročný vyštudovaný právnik Jordi z Barcelony, ktorý vždy zastával názor, že nezávislosť regiónu je jeho právom.

"Chcem voliť, ale za normálnych okolností, pretože s referendom by mala súhlasiť ako španielska, tak aj katalánska vláda. Španielsko nám však nechce dovoliť zorganizovať regulárne referendum, ako bolo napríklad v Škótsku. Je dôležité mať právo voliť, veď hovoríme o demokratickej krajine," konštatoval Jordi.

Podľa neho španielska vláda svojím konaním potláča občianske a ľudské práva. "Vždy som bol presvedčený o tom, že v Španielsku je slabá demokracia a teraz sa mi to potvrdzuje," dodal. Sám je rozhodnutý zúčastniť sa dnešného referenda, z jeho kamarátov prevažná väčšina pôjde voliť tiež. "Aj moja mama by chcela ísť voliť, ale obáva sa, že by to mohlo byť nebezpečné," uzavrel.

Španielka Ester považuje situáciu za veľmi komplikovanú. Dvadsaťsedemročná biologička si myslí, že sa za posledné roky rapídne zhoršila. "Nepochádzam z Katalánska, takže nechcem aby sa región od Španielska oddelil. Nemyslím si, že by takýto krok zlepšil život ľudí, ktorí tam žijú. Na druhej strane si myslím, že španielska vláda by mala povoliť referendum," zdôraznila pre TASR.

Keďže verí, že žije v demokratickej krajine, ľudia by mali mať právo vysloviť svoj názor. "Mali by mať právo povedať, či chcú aby Katalánsko bolo nezávislé, alebo nie. Súhlasím s tým, aby ľudia mali právo vyjadriť svoj názor v legálnom referende. Skutočne neviem, čo sa dnes bude diať," uzavrela.

Katalánska vláda dokončila v piatok (29.9.) všetky prípravy na dnešné referendum o nezávislosti regiónu od Španielska. Madrid však trvá na tom, že žiadne referendum nebude a je odhodlaný mu zabrániť. Centrálna vláda vyslala do tohto autonómneho regiónu policajné posily v počte niekoľko tisíc príslušníkov. Španielske súdy nariadili polícii, aby za pomoci kordónov uzavrela v Katalánsku školy, ktoré majú slúžiť ako hlasovacie miestnosti.

Musela zasahovať polícia

Najmenej 38 zranených si vyžiadali do dnešného poludnia zásahy španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa v Katalánsku pokúšali hlasovať v referende o nezávislosti tohto regiónu. Tri osoby utrpeli ťažké zranenia, uviedol denník El Periódico s odvolaním sa na regionálne ministerstvo zdravotníctva.

Jedno z mnohých videí zachytávajúcich policajné zásahy zverejnil na Twitteri aj redaktor El Periódica Xabier Barrena, ktorého policajti pred školou Ramona Llulla v Barcelone zasiahli obuškami a kopali.

Predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont, ktorý už hlasoval, ale v inej miestnosti, ako pôvodne zamýšľal, obvinil vládu v Madride, že používa "neoprávnené a úplne neadekvátne a nezodpovedné násilie", to však pomohlo zbaviť sa všetkých pochybností pri hlasovaní.

Pobúrenie z toho, čo sa deje v Katalánsku, vyjadrila dnes i britská spisovateľka J.K. Rowlingová. "Je to odpudzujúce a neospravedlniteľné," napísala na Twitteri.

Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull podľa agentúry AP oznámil, že vzhľadom na napätú situáciu môžu občania voliť všade, kde nájdu otvorenú volebnú miestnosť. Môžu odovzdať aj hlasovacie lístky, ktoré si stiahli z internetu a vytlačili doma.

Organizátori referenda tvrdia, že otvorených je 73 percent z 2315 volebných miestností.

Najprudšie zrážky vypukli v katalánskej metropole Barcelona, kde polícia násilím zabránila niekoľkým stovkám ľudí vstúpiť do volebnej miestnosti. Na rozohnanie davov používa aj gumené projektily.

Už 337 zranených, tvrdí regionálna vláda

Pri zásahoch španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa pokúšali hlasovať v dnešnom referende o nezávislosti Katalánska, utrpelo podľa najnovších údajov zranenia 337 osôb, pričom stav niektorých je vážny. Oznámil to podľa denníka El Periódico hovorca katalánskej vlády Jordi Turull.

Španielske úrady predtým informovali, že zranených bolo aj 11 policajtov.

Ústredná španielska vláda premiéra Mariana Rajoya medzitým vyzvala katalánsky regionálny kabinet, aby zastavil hlasovanie v dnešnom referende zakázanom Ústavným súdom.

Carles Puigdemont a jeho vláda sú "osobne zodpovední za všetko, čo sa dnes stalo a čo by sa ešte mohlo stať, ak túto frašku neukončia," cituje stránka nemeckého týždenníka Der Spiegel splnomocnenca španielskej vlády v Katalánsku Enrica Milla.

Puigdemont neskôr vyhlásil, že Madridu sa nepodarilo zastaviť referendum, pretože mnohí Katalánci hlasujú napriek "neodôvodnenému" násiliu zo strany bezpečnostných síl.

V celom Katalánsku bolo 13.00 h uzatvorených 183 volebných miestností. Na Twitteri to uviedla katalánska regionálna polícia (Mossos d'Esquadra), nešpecifikovala však, či sa v nich nachádzali ľudia a či bola použitá sila na ich vypratanie, ani to, v ktorých mestách alebo obciach sa tieto miestnosti nachádzali.

Predseda opozičnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) Pedro Sánchez označil dnešok na Twitteri za "smutný deň" pre španielsku demokraciu. "Nepáči sa nám, čo vidíme alebo čo vidí svet," napísal.

Hoci nezávislosť podporuje len približne 40 percent Kataláncov, väčšina sa vyslovila za referendum o tejto otázke. Región so 7,5 miliónmi obyvateľov má pritom výkonnejšiu ekonomiku ako Portugalsko.