Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 9. november 2026Meniny má Teodor
< sekcia Zahraničie

Kauza predvolebných plagátov SPD pokračuje

Na snímke predseda hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura. Foto: TASR - Barbora Vizváryová

Kým prvostupňový súd uznal v júni tohto roka hnutie SPD za vinné z podnecovania k nenávisti, odvolací súd rozsudok v septembri zrušil.

Praha/Brno 9. novembra (TASR) - Predvolebnými plagátmi českého koaličného hnutia SPD z roku 2024 sa bude zaoberať Najvyšší súd ČR. Dovolanie podala najvyššia štátna zástupkyňa Lenka Bradáčová, ktorá tak chce dať súdu možnosť stanoviť, kde sú limity politického prejavu v predvolebnej kampani. V pondelok o tom informoval hovorca Najvyššieho štátneho zastupiteľstva (NSZ) ČR Petr Malý, píše pražská spravodajkyňa TASR.

Prípad sa týka kontroverzných plagátov z kampane pred krajskými voľbami a voľbami do Senátu v roku 2024. Na jednom z nich bol muž tmavej pleti so zakrvavenou tvárou a nožom v ruke doplnený sloganom: „Nedostatok v zdravotníctve nevyriešia chirurgovia z dovozu“ a tiež „Stop migračnému paktu EÚ“. Na inom plagáte bol pri rómskych deťoch, ktoré fajčia cigarety, slogan: „Hovoria, nech chodíme do školy, ale naši to majú na háku“.

Kým prvostupňový súd uznal v júni tohto roka hnutie SPD za vinné z podnecovania k nenávisti, odvolací súd rozsudok v septembri zrušil. Najvyššia štátna zástupkyňa podľa hovorcu NSZ rozumie argumentom oboch súdov, no problematiku považuje za tak závažnú a citlivú, že ich rozhodnutia na vyriešenie tejto otázky podľa nej nestačia.

„V podaní dovolania vidí závažný verejný záujem, pretože Najvyšší súd ním získa príležitosť vyjadriť sa k veľmi zložitej otázke, kde ležia limity politického prejavu v predvolebnej kampani pri predstavovaní pálčivých a výbušných spoločenských tém, ktoré sa dotýkajú základnej ľudskej dôstojnosti zraniteľných menšín,“ vysvetlil postoj šéfky NSZ Malý.

Bradáčová považuje prípad za hraničný. Podľa jej slov sa v ňom stretávajú právo na slobodu prejavu a vyjadrenie politického názoru na jednej strane a ochranu ohrozených skupín, ktoré môžu byť terčom nenávisti na základe predsudkov na strane druhej. Hoci nikomu nemožno uprieť právo na názor či právo upozorňovať na spoločenské problémy, spôsob a forma politického prejavu by podľa nej nemala viesť k rozdúchavaniu nenávistných nálad voči zraniteľným skupinám osôb.





(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)