Quantcast
< sekcia Zahraničie

Kazachovia hlasujú v referende o zmenách ústavy

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Milan Drozd

Podľa navrhovanej novely ústavy by sa mali obmedziť právomoci hlavy štátu, výrazne sa posilní rola parlamentu a miestnych zastupiteľských orgánov.

Nur-Sultan 5. júna (TASR) - Obyvatelia Kazachstanu v nedeľu hlasujú v referende o reformách ústavy, ktoré navrhol prezident Kasym-Žomart Tokajev. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Tieto návrhy by zmenili tretinu ústavy. Tokajev referendum označuje za posun od vlády prezidenta k forme vlády, ktorá posilní parlament, píše AFP.

Hlasovanie v hlavnom meste Nur-Sultan a v najväčšom meste Kazachstanu Alma-Ata na juhovýchode krajiny sa začalo o 7.00 h miestneho času (3.00 h SELČ). Miestnosti sa zatvoria o 20.00 h miestneho času. V západnej časti krajiny budú otvorené o hodinu dlhšie - do 21.00 h miestneho času (17.00 h SELČ).

Podľa navrhovanej novely ústavy by sa mali obmedziť právomoci hlavy štátu, výrazne sa posilní rola parlamentu a miestnych zastupiteľských orgánov, dôraz sa bude klásť na oblasť ľudských práv a mal by sa obnoviť ústavný súd.

AFP za najvýznamnejšiu zo zmien označuje zrušenie špeciálnych právomocí Tokajevovho predchodcu a bývalého patróna - dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Ďalší z dodatkov má zabrániť tomu, aby príbuzní prezidenta zastávali posty vo vláde.
Na archívnej snímke Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev.
Foto: TASR/AP

Tokajev sa dostal k moci v roku 2019, keď nahradil Nazarbajeva. Ten vtedy odstúpil po viac ako 30 rokoch na čele krajiny. Svojich zostávajúcich postov šéfa Bezpečnostnej rady a lídra vládnej strany sa vzdal v januári tohto roka, keď sa v krajine konali protesty. Viaceré vplyvné pozície vo vláde a v štátnych spoločnostiach stratili medzičasom aj jeho príbuzní.

Analytici uvádzajú, že nedeľňajšie referendum je súčasťou reakcie na januárové nepokoje v Kazachstane, ktorých prvotnou príčinou boli protesty proti nárastu cien palív, píše Reuters.

Protesty však prerástli do nepokojov, ktoré si životy viac ako 200 ľudí, a úrady museli povolať na pomoc sily Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o vojenskú pomoc.