Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Kirgizsko:Vláda odstránila oplotenie parlamentu ako symbol otvorenosti

Na snímke nový kirgizský predseda vlády Sadyr Žaparov, kotrý bol iniciátorom odstránenia železného oplotenia. FOTO TASR/AP Foto: TASR

Napriek odstráneniu zábran ponechali úrady na svojom mieste úsek s pamätnou tabuľou s menami ľudí, ktorí zahynuli počas protivládnych protestov v roku 2010.

Biškek 6. novembra (TASR) - Kirgizské úrady dali v piatok v hlavnom meste Biškek odstrániť železné oplotenie vrátane brán okolo vládnej budovy, v ktorej sídli parlament aj úrad prezidenta. Starosta Balbak Tulobajev uviedol, že iniciátorom tohto kroku bol úradujúci premiér Sadyr Žaparov, ktorý aktuálne zastáva aj funkciu prezidenta.

Podľa úradov takýto krok symbolizuje odstránenie bariér medzi občanmi a vládou, ku ktorým dochádza po nedávnych politických nepokojoch, informuje stanica Slobodná Európa (RFE/RL). Demontáž "predstavuje otvorenosť novej vlády voči ľudu", komentoval aj predseda parlamentu Talant Mamytov.

Napriek odstráneniu zábran ponechali úrady na svojom mieste úsek s pamätnou tabuľou s menami ľudí, ktorí zahynuli počas protivládnych protestov v roku 2010.

Kirgizský parlament vymenoval v októbri Žaparova za premiéra. Došlo k tomu po masových demonštráciách proti výsledkom parlamentných volieb. Protesty totiž viedli k zosadeniu vlády a odstúpeniu prezidenta Sooronbaja Žeenbekova. Išlo už o tretie zosadenie kirgizského lídra od vyhlásenia nezávislosti Kirgizska pred 29 rokmi.

Protestujúci obsadili predmetnú vládnu budovu 6. októbra, deň po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb. Nespokojný dav prerazil brány podobne, ako už počas predošlých politických nepokojov v rokoch 2005 a 2010, v nadväznosti na ktoré musel odstúpiť prvý kirgizský prezident Askar Akajev a potom aj jeho nástupca Kurmanbek Bakijev.

Najnovšiu krízu v krajine spustili obvinenia, že strany blízke Žeenbekovi si v októbrových parlamentných voľbách masívne skupovali hlasy. Žeenbekov rezignoval 15. októbra, čo vydláždilo cestu Žaparovovi, ktorý prisľúbil, že odstúpi z oboch postov - premiérskeho i prezidentského -, aby mohol kandidovať v januárových voľbách novej hlavy štátu.