Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Klaus Kinski zomrel 23. novembra 1991 vo veku 65 rokov.
Autor TASR
Sopot/Bratislava 17. októbra (TASR) – Jeho herecká kariéra oscilovala medzi umeleckým majstrovstvom a lacnými „béčkovými“ snímkami. Klaus Kinski sa predstavil vo viac ako 130 filmoch, pričom medzi najhodnotnejšie patria tie, ktoré nakrútil s Wernerom Herzogom. Z ich spolupráce vznikli legendami opradené diela Aguirre, hnev boží, Upír Nosferatu - Fantóm noci, Woyzeck, Fitzcarraldo a Zelená kobra. Pri ich realizácii dochádzalo medzi egocentrickým hercom a nemenej tvrdohlavým režisérom niekedy až k agresívnym konfliktom.
Herec s výraznými modrými očami, ktoré dotvárali jeho démonický vzhľad temného anjela, bol neskrotný a násilný nielen na filmovom pľaci, ale aj v súkromnom živote. Jeho osobný život nadobudol ešte temnejšie trhliny, keď ho dcéra Pola Kinski verejne obvinila z dlhoročného sexuálneho zneužívania v detstve.
Traumatický vzťah s ním mala aj ďalšia dcéra, herecká hviezda Nastassja Kinski. Hoci bol Klaus Kinski mnohými uznávaný ako herecký génius, v osobnom živote zanechal tragické dedičstvo tyrana. Storočnica od narodenia kontroverzného nemeckého herca poľského pôvodu uplynie v nedeľu 18. októbra.
Jeho cesta k herectvu sa začala v britskom zajateckom tábore, v ktorom svojím prejavom zabával spoluväzňov. Neskôr zistil, že svoj vnútorný nepokoj vie ventilovať práve na divadelnom javisku či pred filmovou kamerou.
Klaus Kinski, vlastným menom Nikolaus Günther Nakszynski, sa narodil 18. októbra 1926 v dnešnom poľskom meste Sopot. Vyrastal a dospieval v Berlíne, kam sa s otcom presťahoval ako štvorročný. V nemeckej metropole začal študovať na gymnáziu, ktoré však neukončil, lebo v roku 1944 narukoval a ocitol sa na fronte druhej svetovej vojny. Nechcel však bojovať za hitlerovskú ríšu, prebehol na opačnú stranu a dostal sa do zajateckého tábora, v ktorom v sebe objavil herecké nadanie.
Po návrate do Nemecka rozbehol hereckú kariéru, na divákov nepôsobil síce sympaticky, ale aj napriek tomu nedokázali od jeho prejavu odtrhnúť oči. Presadil sa v divadlách v Baden-Badene, Berlíne, ale aj vo Viedni.
Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1948 v snímke Morituri režiséra Eugena Yorka, po ktorej si zahral v mnohých westernoch, thrilleroch, hororoch a dobrodružno-exotických filmoch. Stvárnil napríklad zloducha s prezývkou Luke v divácky obľúbenej snímke Vinnetou II - Červený gentleman (1964) režiséra Haralda Reinla. Jeho talent si všimol aj Sergio Leone, ktorý ho obsadil do westernu Pre pár dolárov navyše (1965). V dnes už kultovej snímke bol Kinski pištoľník Juan Wild, prezývaný Hrbáč.
Zásadné filmy však nakrútil s nemeckým režisérom Herzogom. Prvým bola historická dráma Aguirre, hnev boží (1972), v ktorej Kinski stvárnil šialeného španielskeho konkvistadora. Pri nakrúcaní kontroverzný herec vyhrotil atmosféru natoľko, že vydesené tváre hercov v snímke neboli údajne vôbec hrané.
Ďalšiu hlavnú úlohu dostal vo filme Upír Nosferatu - Fantóm noci (1978), v ktorom sa presvedčivo prevtelil do grófa Draculu. Ten v jeho podaní nepôsobil len desivo, ale aj ako osamelosťou trpiaca bytosť. O rok neskôr vznikla dráma Woyzeck, v ktorej bol Kinski zasa vojakom strácajúcim zdravý rozum.
K najšialenejším a najkomplikovanejším produkciám v histórii svetovej kinematografie patrí nakrúcanie filmu Fitzcarraldo (1982). V dráme stvárnil Kinski chlapíka prezývaného Fitzcarraldo, ktorý je posadnutý myšlienkou otvoriť v roku 1900 v peruánskom meste Iquitos operné divadlo. Nakrúcanie trvalo tri roky a bolo plné nehôd, chorôb, logistického pekla v juhoamerickom pralese a agresívnych konfliktov medzi hercom a režisérom. Správanie Kinského natoľko desilo domorodých komparzistov, že náčelník kmeňa Machiguenga prišiel za Herzogom a ponúkol mu, že "nespratníka" pre neho zabijú. Ten to odmietol s odôvodnením, že herca potrebuje na dokončenie filmu.
Herzog neskôr nakrútil dokument Mein liebster Feind - Klaus Kinski (Môj najdrahší nepriateľ - Klaus Kinski, 1999). Svojho divokého spolutvorcu v dokumente vykreslil ako herca, ktorý je v jednom momente schopný na režiséra mieriť zbraňou a v druhom podať strhujúci herecký výkon.
Klaus Kinski zomrel 23. novembra 1991 vo veku 65 rokov.
Herec s výraznými modrými očami, ktoré dotvárali jeho démonický vzhľad temného anjela, bol neskrotný a násilný nielen na filmovom pľaci, ale aj v súkromnom živote. Jeho osobný život nadobudol ešte temnejšie trhliny, keď ho dcéra Pola Kinski verejne obvinila z dlhoročného sexuálneho zneužívania v detstve.
Traumatický vzťah s ním mala aj ďalšia dcéra, herecká hviezda Nastassja Kinski. Hoci bol Klaus Kinski mnohými uznávaný ako herecký génius, v osobnom živote zanechal tragické dedičstvo tyrana. Storočnica od narodenia kontroverzného nemeckého herca poľského pôvodu uplynie v nedeľu 18. októbra.
Jeho cesta k herectvu sa začala v britskom zajateckom tábore, v ktorom svojím prejavom zabával spoluväzňov. Neskôr zistil, že svoj vnútorný nepokoj vie ventilovať práve na divadelnom javisku či pred filmovou kamerou.
Klaus Kinski, vlastným menom Nikolaus Günther Nakszynski, sa narodil 18. októbra 1926 v dnešnom poľskom meste Sopot. Vyrastal a dospieval v Berlíne, kam sa s otcom presťahoval ako štvorročný. V nemeckej metropole začal študovať na gymnáziu, ktoré však neukončil, lebo v roku 1944 narukoval a ocitol sa na fronte druhej svetovej vojny. Nechcel však bojovať za hitlerovskú ríšu, prebehol na opačnú stranu a dostal sa do zajateckého tábora, v ktorom v sebe objavil herecké nadanie.
Po návrate do Nemecka rozbehol hereckú kariéru, na divákov nepôsobil síce sympaticky, ale aj napriek tomu nedokázali od jeho prejavu odtrhnúť oči. Presadil sa v divadlách v Baden-Badene, Berlíne, ale aj vo Viedni.
Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1948 v snímke Morituri režiséra Eugena Yorka, po ktorej si zahral v mnohých westernoch, thrilleroch, hororoch a dobrodružno-exotických filmoch. Stvárnil napríklad zloducha s prezývkou Luke v divácky obľúbenej snímke Vinnetou II - Červený gentleman (1964) režiséra Haralda Reinla. Jeho talent si všimol aj Sergio Leone, ktorý ho obsadil do westernu Pre pár dolárov navyše (1965). V dnes už kultovej snímke bol Kinski pištoľník Juan Wild, prezývaný Hrbáč.
Zásadné filmy však nakrútil s nemeckým režisérom Herzogom. Prvým bola historická dráma Aguirre, hnev boží (1972), v ktorej Kinski stvárnil šialeného španielskeho konkvistadora. Pri nakrúcaní kontroverzný herec vyhrotil atmosféru natoľko, že vydesené tváre hercov v snímke neboli údajne vôbec hrané.
Ďalšiu hlavnú úlohu dostal vo filme Upír Nosferatu - Fantóm noci (1978), v ktorom sa presvedčivo prevtelil do grófa Draculu. Ten v jeho podaní nepôsobil len desivo, ale aj ako osamelosťou trpiaca bytosť. O rok neskôr vznikla dráma Woyzeck, v ktorej bol Kinski zasa vojakom strácajúcim zdravý rozum.
K najšialenejším a najkomplikovanejším produkciám v histórii svetovej kinematografie patrí nakrúcanie filmu Fitzcarraldo (1982). V dráme stvárnil Kinski chlapíka prezývaného Fitzcarraldo, ktorý je posadnutý myšlienkou otvoriť v roku 1900 v peruánskom meste Iquitos operné divadlo. Nakrúcanie trvalo tri roky a bolo plné nehôd, chorôb, logistického pekla v juhoamerickom pralese a agresívnych konfliktov medzi hercom a režisérom. Správanie Kinského natoľko desilo domorodých komparzistov, že náčelník kmeňa Machiguenga prišiel za Herzogom a ponúkol mu, že "nespratníka" pre neho zabijú. Ten to odmietol s odôvodnením, že herca potrebuje na dokončenie filmu.
Herzog neskôr nakrútil dokument Mein liebster Feind - Klaus Kinski (Môj najdrahší nepriateľ - Klaus Kinski, 1999). Svojho divokého spolutvorcu v dokumente vykreslil ako herca, ktorý je v jednom momente schopný na režiséra mieriť zbraňou a v druhom podať strhujúci herecký výkon.
Klaus Kinski zomrel 23. novembra 1991 vo veku 65 rokov.
