Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. november 2026Meniny má Félix
< sekcia Zahraničie

Klimatický summit vrcholí, sporným zostáva odklon od fosílnych palív

Na snímke Juan Carlos Navarro. Foto: TASR/AP

Je najvyšší čas povedať pravdu našim občanom aj sebe samým. Konferencie COP potrebujú reformu, vyhlásil panamský minister životného prostredia Juan Carlos Navarro.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Antalya 20. novembra (TASR) - Vyjednávači na tohtoročnom klimatickom summite OSN (COP31), ktorý sa chýli ku koncu, stále diskutujú o tom, ako riešiť globálne otepľovanie. Deje sa tak napriek silnejúcim varovaniam, že len radikálne obmedzenie používania fosílnych palív dokáže odvrátiť jeho najhoršie následky, napísala v piatok agentúra AP. Informuje o tom TASR.

Piatok je plánovaným záverečným dňom dvojtýždňového summitu známeho ako COP31 v tureckom letovisku Antalya. Rokovania zatiaľ nepriniesli žiadne zásadné návrhy na odklon od fosílnych palív – najmä uhlia, ropy a zemného plynu –, ktoré prispievajú ku katastrofám, ako sú smrtiace vlny horúčav v Európe či ničivé záplavy v Nepále.

Summity tohto typu sa zvyčajne končia záverečným textom, takzvaným zastrešujúcim rozhodnutím, ktoré následne prijme takmer 200 zúčastnených krajín. Hoci je piatok oficiálne posledným dňom, vyjednávači často rokujú nadčas, aby doladili tieto zväčša dobrovoľné a právne nezáväzné dohody.

Predchádzajúce schôdzky COP sa nedokázali dohodnúť na spôsobe prechodu od fosílnych palív, čo zostáva sporným bodom aj tento rok v Turecku.

„Je najvyšší čas povedať pravdu našim občanom aj sebe samým. Konferencie COP potrebujú reformu,“ vyhlásil panamský minister životného prostredia Juan Carlos Navarro. Panamská delegácia sa zaviazala zablokovať akýkoľvek výsledok, ktorý nesplní viaceré požiadavky vrátane stanovenia limitu na ťažbu ropy.

„Narážame na múr zvrátenej márnosti a najokatejšej nepružnosti zo strany tých, ktorí by mali udávať smer,“ dodal Navarro.

Debata o fosílnych palivách pokračuje aj v závere rokovaní. Jednou z hlavných dohôd na stole je cieľ elektrifikácie, ktorého zámerom je zvýšiť podiel elektriny na celkovej svetovej spotrebe energie zo súčasných približne 21 percent na 35 percent do roku 2035. Hoci dohoda uprednostňuje, aby sa tento cieľ dosiahol prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, ako sú slnečná a veterná energia, výslovne to nepredpisuje. Znamená to, že na zásobovanie elektrických sietí by sa mohli – prinajmenšom spočiatku – využívať aj elektrárne spaľujúce uhlie a iné fosílne palivá.

„Odstránenie výslovnej formulácie o odklone od fosílnych palív zo záverečného dokumentu je znepokojujúce,“ uviedla Ghiwa Nakatová, výkonná riaditeľka organizácie Greenpeace pre Blízky východ a severnú Afriku. „V čase, keď si klimatická kríza vyžaduje rozhodné kroky, oslabovanie záväzkov v oblasti postupného vyraďovania fosílnych palív hrozí podkopaním doterajšieho pokroku,“ upozornila.

Na konferencii COP31 sa zúčastňujú aj lídri krajín spustošených zmenou klímy – prevažne chudobnejších, zraniteľných štátov, ktoré produkujú len malé množstvo skleníkových plynov.

Naopak, mnohí z najväčších svetových znečisťovateľov sa na summite COP31 priamo nezúčastnili, a to vrátane Spojených štátov, najväčšej svetovej ekonomiky a významného producenta emisií. USA na podujatí chýbajú už druhý rok po sebe.

Zraniteľné krajiny pritom žiadajú finančnú pomoc práve od bohatších štátov, ako sú Spojené štáty. Bez oficiálnej prítomnosti americkej vlády za rokovacím stolom je však ťažké o tieto prostriedky žiadať.

Pred začiatkom summitu COP31 OSN oznámila, že svet je nebezpečne blízko k nesplneniu svojho cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu, pripomína AP.