< sekcia Zahraničie

Od Roosevelta po Trumpa: Kľúčové rozhodnutia prezidentov USA

Americká vlajka visí z budovy Pentagonu, archívna snímka. Foto: TASR/AP

V súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami prináša TASR prehľad kľúčových okamihov a rozhodnutí prezidentov USA od roku 1945.

Washington 23. októbra (TASR) – V súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami prináša TASR prehľad kľúčových okamihov a rozhodnutí prezidentov USA od roku 1945.

== Franklin Delano Roosevelt ==

demokrat, 32. prezident USA (4. marec 1933 - 12. apríl 1945).

-- Za jeho vlády Spojené štáty po japonskom útoku na americkú základňu Pearl Harbor zo 7. decembra 1941 vstúpili do druhej svetovej vojny.

-- Roosevelt sa zúčastňoval na rokovaniach tzv. Veľkej trojky spoločne s Josifom Vissarionovičom Stalinom a Winstonom Churchillom v Teheráne (28. novembra – 1. decembra 1943) a na Jalte (4. – 11. februára 1945).

-- Už počas volebnej kampane v roku 1944 mal podlomené zdravie, napriek tomu voľby vyhral a nastúpil 20. januára do ďalšieho – svojho v poradí štvrtého – volebného obdobia. Zomrel 12. apríla 1945 na mozgovú mŕtvicu.

== Harry S. Truman ==

demokrat, 33. prezident USA (12. apríl 1945 - 20. január 1953) a 34. viceprezident (20. január 1945 - 12. apríl 1945).

-- Nastúpil do úradu ako viceprezident namiesto náhle zosnulého Franklina D. Roosevelta. Do jeho funkčného obdobia spadá záver druhej svetovej vojny a postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).

-- Rozhodol o použití atómových bômb v Hirošime (6. augusta 1945) a Nagasaki (9. augusta 1945), a tiež v Mandžusku, kde však k ich použitiu nakoniec nedošlo.

-- Vyhlásil 12. marca 1947 tzv. Trumanovu doktrínu, na ktorú nadväzoval plán obnovy v Európe, známy ako Marshallov plán.

-- Za jeho éry sa začala studená vojna. Ako odpoveď na sovietsku politiku vznikla 4. apríla 1949 Severoatlantická aliancia (NATO).

-- Závažnou konfrontáciou bola blokáda Berlína (23. júla 1948 - 12. mája 1949), počas ktorej západní spojenci zásobovali západnú časť Berlína prostredníctvom leteckého mosta.

-- Do Trumanovho obdobia spadá kórejská vojna (25. júna 1950 - 27. júla 1953).

== Dwight David Eisenhower ==

známy tiež ako Ike, republikán, 34. prezident USA (20. január 1953 – 20. január 1961).

-- Počas suezskej krízy v roku 1956 stáli USA na strane západných spojencov. Jej dôsledkom bola Eisenhowerova doktrína z 5. januára 1957, ktorej cieľom bola pomoc americkým spojencom na Blízkom východe. Americké ozbrojené sily boli pripravené zasiahnuť, keď ich o to niekto zo spojencov v tomto regióne požiada.

-- Eisenhower posledný raz vystúpil v Oválnej pracovni 17. januára 1961, pričom varoval pred hrozbou studenej vojny a použil po prvý raz termín "vojensko-priemyselný komplex".

-- Je považovaný za zástancu ľudských práv: prispel k ukončeniu obdobia tzv. maccarthizmu (podľa senátora Josepha McCarthyho), keď bolo množstvo občanov USA vyšetrovaných a obvinených z protiamerickej činnosti.

-- Za jeho vlády sa USA rozšírili na 50 štátov, keď sa k nim 3. januára 1959 pripojila Aljaška a 21. augusta 1959 Havajské súostrovie.


== John Fitzgerald Kennedy ==


alebo tiež JFK, demokrat, 35. prezident USA (20. január 1961 - 22. november 1963). Ako jediný spomedzi amerických prezidentov sa hlásil ku katolíckej cirkvi.

-- V jeho funkčnom období sa odohrala neúspešná invázia v Zátoke svíň (17. – 19. apríla 1961), vojenská akcia exulantov z Kuby s cieľom zvrhnúť kubánskeho predáka Fidela Castra. Akcia nemala oficiálnu podporu americkej administratívy.

-- Na pokraji jadrovej vojny sa svet ocitol počas karibskej krízy na jeseň roku 1962. Išlo o dramatické vystupňovanie napätia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom potom, ako Sovieti rozmiestnili na Kube svoje jadrové rakety stredného doletu. Kríza sa skončila, keď sovietsky vodca Nikita Chruščov súhlasil so stiahnutím ruských zbraní z Kuby.

-- Zomrel na následky atentátu 22. novembra 1963, keď ho v Dallase zasiahla smrteľná rana z pušky. Stal sa štvrtým americkým prezidentom, ktorý bol zavraždený: predtým to boli Abraham Lincoln, James A. Garfield a William McKinley.


== Lyndon Baynes Johnson ==

demokrat, 36. prezident USA (22. november 1963 - 20. január 1969) a 37. viceprezident USA (počas éry J.F. Kennedyho).

-- Čestnú prísahu zložil 22. novembra 1963 na palube špeciálu Air Force One na ceste z Dallasu do Washingtonu D.C.

-- V roku 1964 sa USA zapojili do vojny vo Vietname.

-- Za Johnsonovej éry vyvrcholilo v USA černošské hnutie na občianske práva; 4. apríla 1968 bol zavraždený jeho líder Martin Luther King.


== Richard Milhous Nixon ==

republikán, 37. prezident USA (20. január 1969 - 9. august 1974), a tiež 36. viceprezident (počas obdobia Eisenhowera). Ako jediný americký štátnik bol dva razy zvolený za viceprezidenta a dva razy za prezidenta. Je jediným americkým prezidentom, ktorý zo svojej funkcie odstúpil.

-- O najvyšší post sa uchádzal už vo voľbách v roku 1960 ako republikánsky kandidát proti J.F. Kennedymu, ktorý ho porazil. Napokon Nixon uspel o osem rokov neskôr proti Johnsonovi.

-- Za Nixonovej éry 20. júla 1969 americkí kozmonauti ako prví pozemšťania pristali na Mesiaci.

-- Nixon rokoval so sovietskym vodcom Leonidom Iľjičom Brežnevom o obmedzení počtu antibalistických rakiet a strategických útočných zbraní. Zmluva známa ako SALT I bola podpísaná 26. mája 1972 v Moskve a začala platiť 1. júla 1972.

-- Na sklonku jeho prvého funkčného obdobia 17. júna 1972 vypukla aféra Watergate, keď polícia v budove s týmto názvom zadržala piatich mužov inštalujúcich odpočúvacie zariadenia. Nixon v roku 1973 čelil obžalobe (impeachmentu) ako druhý prezident USA (prvým bol Andrew Johnson v roku 1868). Biely dom priznal 5. augusta 1974, že o akcii vedel, a Nixon o tri dni na to rezignoval.

== Gerald Rudolph Ford ==

republikán, 38. prezident USA (9. jún 1974 - 20. január 1977) a 40. viceprezident (6. decembra 1973 - 9. augusta 1974). Ako jediný z prezidentov a viceprezidentov USA nebol nikdy zvolený. Nixon si ho za viceprezidenta vybral po tom, ako bol nútený rezignovať Spiro Agnew.

-- Hneď po nástupe do funkcie Ford udelil milosť Richardovi Nixonovi, aby nemohol byť stíhaný v súvislosti s aférou Watergate.

-- Počas jeho éry sa Američania stiahli z Vietnamu (1975).

== James Carter ==

alebo tiež Jimmy Carter, demokrat, 39. prezident USA (20. január 1977 - 20. január 1981.)

-- Za jeho éry sa Spojeným štátom podarilo sprostredkovať dohodu z Camp Davidu z 26. marca 1979 medzi Izraelom a Egyptom.

-- Zmluva SALT II medzi USA a Sovietskym zväzom, obmedzujúca vývoj niektorých druhov rakiet s jadrovými hlavicami, bola podpísaná 18. júna 1979 vo Viedni, čo prispelo k zmierneniu napätia počas studenej vojny.

-- V Iráne došlo k islamskej revolúcii a zvrhnutiu šacha Pahlavího; niekoľko desiatok amerických občanov v Teheráne zadržiavali ako rukojemníkov. Americká operácia s cieľom oslobodiť ich zlyhala. Na sklonku roku 1979 podnikol Sovietsky zväz inváziu do Afganistanu. Tieto udalosti oslabili Carterovu pozíciu.


== Ronald Reagan ==

republikán, 40. prezident USA (20. január 1981 - 20. január 1989). Pred vstupom do politiky bol filmovým hercom.

-- Okrem ekonomických reforiem a boja proti drogám poznamenalo prvú časť jeho éry zvyšujúce sa napätie vo vzťahoch so Sovietskym zväzom, ktorý pri jednej z prednášok nazval "ríšou zla" a komunistickému režimu predpovedal skorý koniec.

-- Reaganovu doktrínu (hoci nešlo o oficiálny názov jeho politickej línie) charakterizovalo vystupňovanie pretekov v zbrojení, kladenie dôrazu na ľudské práva a zníženie cien ropy, ktoré ekonomicky oslabilo Sovietsky zväz.

-- Reaganova administratíva pracovala na projekte Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), ktorý bol predmetom kritiky a získal si označenie Hviezdne vojny.

-- Situácia sa zmenila po nástupe Michaila Gorbačova na čelo Sovietskeho zväzu. Reagan a Gorbačov sa stretli na štyroch schôdzkach v Ženeve, Reykjavíku, vo Washingtone a v Moskve. Vo Washingtone podpísali 8. decembra 1987 Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a dlhého doletu (INF). Reagan v Moskve v roku 1988 prednášal na Moskovskej univerzite.


== George Herbert Walker Bush ==

alebo George Bush starší, republikán, 41. prezident USA (20. január 1989 - 20. január 1993) a 43. viceprezident USA (počas éry Ronalda Reagana).

-- George Bush starší vstúpil do dejín ako prezident, počas ktorého éry sa skončila studená vojna a spadla železná opona, rovnako ako Berlínsky múr – došlo k znovuzjednoteniu Nemecka. Na schôdzke 2. a 3. decembra 1989 na Malte sa Bush so sovietskym partnerom Michailom Gorbačovom dohodli na výraznom obmedzení zbrojenia a podpísali strategickú zmluvu START I.

-- V decembri 1989 podnikli USA vojenskú akciu proti diktátorovi Manuelovi Noriegovi v Paname.

-- Po irackej invázii do Kuvajtu 2. augusta 1990 podnikli USA so spojencami s mandátom OSN vojenskú operáciu Púštna búrka (17. január 1991 – 28. február 1991) s cieľom oslobodiť Kuvajt.


== William Jefferson Clinton ==


alebo Bill Clinton, demokrat, 42. prezident USA (20. január 1993 - 20. január 2001).

-- Po rozpade Sovietskeho zväzu podporoval demokratizáciu Ruska a ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

-- Americké letectvo sa v roku 1995 zúčastnilo na bombardovaní srbských pozícii počas vojny na Balkáne a po podpise Daytonskej dohody boli USA súčasťou mierových jednotiek IFOR v Bosne a Hercegovine. V roku 1999 počas kosovskej krízy Clintonova administratíva schválila použitie sily proti srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi.

-- Clinton v roku 2000 ako prvý americký prezident od vojny vo Vietname navštívil túto krajinu.

-- Jeho druhé volebné obdobie poznamenala aféra so stážistkou Monikou Lewinskou, pre ktorú Clinton čelil impeachmentu ako druhý prezident USA po Nixonovi.


== George Walker Bush ==


republikán, 43. prezident USA (20. január 2001 - 20. január 2009).

-- V prvom roku jeho funkčného obdobia čelili USA 11. septembra 2001 najmasívnejšiemu teroristickému útoku vo svojich dejinách. Bushova administratíva označila za vinníka Usámu bin Ládina a organizáciu al-Káida a 7. októbra začali USA vojenskú operáciu Trvalá sloboda proti pozíciám Talibanu v Afganistane.

-- Spojené štáty spolu s koalíciou ochotných (jej súčasťou bolo aj Slovensko) podnikla 20. marca 2003 vojenskú akciu v Iraku s cieľom zvrhnúť Saddáma Husajna.

-- Počas Bushovho funkčného obdobia bolo Slovensko prijaté do NATO. George W. Bush navštívil 23. a 24. februára 2005 Bratislavu.



== Barack Hussein Obama ==



demokrat, 44. prezident USA (20. január 2009 - 20. január 2017). Bol prvým prezidentom USA afroamerického pôvodu.

-- Začiatok jeho prvého funkčného obdobia bol poznamenaný finančnou krízou a jej následkami. Obamovi sa podarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu a znížiť nezamestnanosť. Významnou kapitolou bola reforma zdravotnej starostlivosti, tzv. Obamacare.

-- Vo vzťahu k občianskej vojne v Sýrii vyhlásil Obama 20. augusta 2012, že červenou čiarou, za ktorú nesmie Bašár Asad zájsť, je použitie chemických zbraní. Napokon Obama nepoužil proti Asadovi silu.

-- Obama odmietal vidieť USA ako svetového policajta a vo svojej záverečnej reči povedal: "Ak jediná vec, ktorú môžeme urobiť v Sýrii a znova aj v Iraku, je vyslať tam 200.000 mužov, a naším cieľom je byť nielen policajtom, ale guvernérom tohto regiónu, ak znova urobíme túto chybu, hanba nám!"

-- Počas Obamovej éry v roku 2014 Rusko anektovalo Krym a vypukla občianska vojna na Ukrajine. USA prijali voči Rusku sankcie.

-- Irán a šesť svetových veľmocí vrátane Spojených štátov uzavreli 14. júla 2015 tzv. jadrovú dohodu, na základe ktorej sa Irán zaviazal, že sa nebude usilovať o výrobu jadrovej zbrane.


== Donald Trump ==

republikán, 45. prezident USA (od 20. januára 2017).

-- Jeho nástup do funkcie sprevádzalo vyšetrovanie kontaktov na Rusko a pokusov ovplyvniť kampaň, respektíve výsledok volieb.

-- Trump podpísal výnosy ohľadom výstavby múru na hraniciach USA a Mexika v snahe zabrániť ilegálnej migrácii do Spojených štátov, čo bola jeho kľúčová téma.

-- USA odpálili 6. apríla 2017 približne 60 riadených striel na leteckú základňu v Sýrii. Ďalšie útoky podnikli 14. apríla 2018. Už 19. decembra 2018 však začali USA svoje vojská zo Sýrie sťahovať.

-- USA odstúpili 1. júna 2017 od Parížskej klimatickej dohody.

-- Trump 8. mája 2018 oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom.

-- Trump sa 12. júna 2018 stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-unom, usiloval sa o dialóg s KĽDR. Trumpovo funkčné obdobie poznamenali napäté vzťahy s Čínou najmä v oblasti obchodu.

-- Trump vo vzťahu k Európskej únii podporoval brexit. V rámci vzťahov s NATO apeloval na členov Aliancie, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa výšky svojich finančných príspevkov.

-- Už 6. decembra 2017 Trump oznámil, že USA uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Spojené štáty tiež sprostredkovali historické dohody Izraela so Spojenými arabskými emirátmi a s Bahrajnom, podpísané 15. septembra 2020 v Bielom dome. Trump avizoval pripojenie ďalších arabských krajín.