Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Status Jeruzalema zostáva jednou z najcitlivejších otázok v v izraelsko-palestínskom konflikte, keďže Izrael aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto.
Autor TASR
Jeruzalem 8. októbra (TASR) - Kolumbia v stredu 14. októbra oficiálne presunie svoje veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Vo štvrtok to potvrdil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar. TASR o tom píše s odvolaním na agentúru AFP.
„Budúcu stredu slávnostne otvoríme kolumbijské veľvyslanectvo,“ povedal Saar na tlačovej konferencii. Dodal, že sa stane desiatou krajinou, ktorá má veľvyslanectvo v Jeruzaleme.
Hovorca kolumbijského ministerstva zahraničných vecí agentúre AFP uviedol, že v nedeľu ešte pred otvorením veľvyslanectva odcestuje do Jeruzalema šéf kolumbijskej diplomacie Omar Bula.
Status Jeruzalema zostáva jednou z najcitlivejších otázok v v izraelsko-palestínskom konflikte, keďže Izrael aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto. V rámci dvojštátneho riešenia je Jeruzalem rozdelený na západnú a východnú časť. Izrael však od šesťdňovej vojny v roku 1967 okupuje východnú časť mesta a považuje Jeruzalem ako celok za svoje hlavné mesto.
Izraelskú anexiu východnej časti mesta po roku 1967 značná časť medzinárodného spoločenstva neuznala. Väčšina krajín vrátane Slovenska si ponechala svoje veľvyslanectvá v Tel Avive s odôvodnením, že status Jeruzalema bude vyriešený v rámci konečného urovnania konfliktu.
Americký prezident Donald Trump tento konsenzus narušil v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia, keď veľvyslanectvo USA premiestil do Jeruzalema. V meste sídli izraelský parlament, premiér a väčšina ďalších dôležitých vládnych inštitúcií. Rovnaký krok odvtedy urobili Guatemala, Honduras, Kosovo, Papua Nová Guinea, Paraguaj, Fidži, Nauru a Somaliland. Podľa Saara by tam veľvyslanectvo mala otvoriť aj Konžská demokratická republika.
Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa úradu ujal v auguste a ešte počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehĺbi vzťahy s USA a Izraelom s cieľom bojovať proti ozbrojeným skupinám vo svojej krajine. Kolumbia od jeho nástupu do úradu uznala aj zvrchovanosť Izraela nad anektovanými Golanskými výšinami, ktoré sú súčasťou Sýrie.
„Budúcu stredu slávnostne otvoríme kolumbijské veľvyslanectvo,“ povedal Saar na tlačovej konferencii. Dodal, že sa stane desiatou krajinou, ktorá má veľvyslanectvo v Jeruzaleme.
Hovorca kolumbijského ministerstva zahraničných vecí agentúre AFP uviedol, že v nedeľu ešte pred otvorením veľvyslanectva odcestuje do Jeruzalema šéf kolumbijskej diplomacie Omar Bula.
Status Jeruzalema zostáva jednou z najcitlivejších otázok v v izraelsko-palestínskom konflikte, keďže Izrael aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto. V rámci dvojštátneho riešenia je Jeruzalem rozdelený na západnú a východnú časť. Izrael však od šesťdňovej vojny v roku 1967 okupuje východnú časť mesta a považuje Jeruzalem ako celok za svoje hlavné mesto.
Izraelskú anexiu východnej časti mesta po roku 1967 značná časť medzinárodného spoločenstva neuznala. Väčšina krajín vrátane Slovenska si ponechala svoje veľvyslanectvá v Tel Avive s odôvodnením, že status Jeruzalema bude vyriešený v rámci konečného urovnania konfliktu.
Americký prezident Donald Trump tento konsenzus narušil v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia, keď veľvyslanectvo USA premiestil do Jeruzalema. V meste sídli izraelský parlament, premiér a väčšina ďalších dôležitých vládnych inštitúcií. Rovnaký krok odvtedy urobili Guatemala, Honduras, Kosovo, Papua Nová Guinea, Paraguaj, Fidži, Nauru a Somaliland. Podľa Saara by tam veľvyslanectvo mala otvoriť aj Konžská demokratická republika.
Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa úradu ujal v auguste a ešte počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehĺbi vzťahy s USA a Izraelom s cieľom bojovať proti ozbrojeným skupinám vo svojej krajine. Kolumbia od jeho nástupu do úradu uznala aj zvrchovanosť Izraela nad anektovanými Golanskými výšinami, ktoré sú súčasťou Sýrie.
