< sekcia Zahraničie

Komentár Jana Fingerlanda: Päť Peresových P

Jan Fingerland Foto: Teraz.sk

Komentár Jana Fingerlanda uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus, ktorého je autor komentátorom.

Svojich päť P by mali mať aj štátnici. Zomrelý izraelský exprezident Šimon Peres mal možno viac ako iba päť dobrých vlastností a niektoré stoja za to pripomenúť.

Peres bol v prvom rade patriot. Bol však vlastencom zvláštneho druhu. Dokázal v sebe spojiť politika, ktorý sa nesmierne zaslúžil o obranyschopnosť Izraela s človekom, ktorý usiluje o mier. Prvú časť svojho verejného pôsobenia zasvätil tomu, aby vybavil izraelskú armádu potrebnými, ale ťažko dostupnými zbraňami, podľa niektorých názorov aj jadrovými. Druhú polovicu života potom venoval pokusom o dohodu s nepriateľmi. Svedčí o tom nielen Nobelova cena mieru, ktorú dostal v roku 1993, ale aj celý rad iných aktivít predtým aj potom. Nikdy neprestal propagovať dohodu s Palestínčanmi a ostatnými Arabmi.

Iným symbolickým P by mohlo byť to, aký dokázal byť partner. Nemienime tým celoživotný krásny vzťah k jeho žene Sonji, ale skôr Peresovu schopnosť komunikovať s inými ľuďmi. Dokázal nadväzovať vzťahy so svojimi odporcami a trebárs aj zmeniť ich mienku, či to bol jeho stranícky kolega a súper Rabin alebo trebárs palestínsky vodca Arafat. Peres bol kľúčovým hráčom v 80. rokoch, kedy sa Izrael ocitol v tiesňovej vojenskej aj ekonomickej situácii a v krajine vládla veľká koalícia, ktorú podľa dohody striedavo viedli zástupcovia pravice a ľavice. Peres tiež po celoživotnom súperení s Arielom Šaronom vytvoril spoločnú politickú stranu, aby dosiahol ciele, ktoré považoval za dôležité.

Napriek tomu bol tiež osobou polarizujúcou. Vždy bol oveľa lepšie prijímaný v zahraničí ako doma. Mnohí Izraelčania mu vyčítali ctižiadostivosť a politický pragmatizmus. Až na sklonku života sa z neho stal politik, ktorý nevyvolával u izraelskej pravici, ale aj časti ľavice nepriateľské reakcie. Stal sa z neho prezidentský vzor a tak trochu patrón svojej krajiny. Bol skutočným doyenom izraelskej politiky a vlastne posledným z ľudí, ktorí stáli pri zakladaní štátu pred necelými sedemdesiatimi rokmi.

Šimon Peres bol tiež prorok vlastného druhu. Nielen v otázkach mierových rokovaní a územných ústupkov, ale aj v rade iných ohľadov. Skôr ako ostatní politici pochopil, že jeho krajina, bez zásob ropy a plynu, musí hľadať prosperitu vo vede a inováciách. A v tomto smere podnikol kroky, ktoré sa zúročili dávno po tom. Okrem iného tiež hlboko v 90. rokoch začal propagovať internet, bol vraj jedným z prvých politikov vo svete, ktorý si založil vlastnú stránku. Bol vlastne stelesnením jedného z hlavných motorov izraelského úspechu, ktorý spočíva v presvedčení, že má zmysel sa usilovať o zdanlivo nemožné veci. Jeho snom preto bolo rozšíriť tento sen na ďalšie krajiny v okolí a urobiť z Blízkeho východu zónu inovácií, prosperity a spolupráce.

Šimon Peres, patriot, partner, polarizujúci pragmatik a prorok, prežil dlhý život a zomrel po krátkej chorobe v spánku. Platí o ňom to, čo sa píše o niektorých mužoch v Biblie: zomrel starý, naplnený dňami.