< sekcia Zahraničie

Kométa NEOWISE sa pohybuje opačne, prichádza raz za vyše 6000 rokov

Na snímke kométa C/2020 F3 (Neowise) v Pezinku v utorok 14. júla 2020. Kométu Neowise objavil 27. marca 2020 kozmický ďalekohľad, po ktorom aj nesie svoj názov. Najlepšie pozorovacie podmienky nás kvôli jej jasnosti a polohe na oblohe čakajú v druhej polovici júla. Na nočnej oblohe však bude vidieť aj začiatkom augusta, archívne foto. Foto: TASR - Michal Svítok

Nová kométa bola najbližšie k Slnku práve pred dvoma týždňami 3. júla 2020. Priblížila sa k nemu na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov.

Bratislava 19. júla (TASR) – Kométa C/2020 F3 NEOWISE priťahuje pohľady astronómov aj laických pozorovateľov a nadšencov. Ako pripomenul astrofyzik Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, mimoriadna jasnosť a dlhý chvost z nej robia ideálny cieľ pre astrofotografov. "Celkovo býva počas roka objavených viacero komét, táto je však význačná tým, že je za dlhšie obdobie prvou, ktorá je výrazne jasnejšia a je bez problémov viditeľná voľným okom," povedal astrofyzik pre TASR.

Kométu C/2020 F3 NEOWISE objavil 27. marca 2020 kozmický ďalekohľad, po ktorom aj nesie svoj názov. Infračervený teleskop NEOWISE sprevádzkovala NASA (americký Národný úrad pre letectvo a vesmír) v decembri 2009 a doteraz prispel k objavom a k identifikáciám tisícok planétok.

Nová kométa bola najbližšie k Slnku práve pred dvoma týždňami 3. júla 2020. Priblížila sa k nemu na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov, teda 0,29 astronomickej jednotky. Po prechode perihéliom sa začala od Slnka vzďaľovať a stala sa tak viditeľnou – v prvých júlových dňoch sa objavila nadránom nad východným obzorom. Po 8. júli už ju bolo možné vidieť aj krátko po západe slnka a od 10. júla je kométa cirkumpolárnou – týmto prívlastkom sa označujú telesá, ktoré nikdy nezapadajú pod obzor. Cirkumpolárne sú v našich zemepisných šírkach napríklad súhvezdia Veľkého voza a Malého voza.

"Ide o dlhoperiodickú kométu, ktorej obežná doba sa odhaduje na viac než 6000 rokov, pravdepodobne až 6800 rokov. Pohybuje sa v opačnom smere než planéty slnečnej sústavy, teda je retrográdna," vysvetlil Čechvala.

"Kométy sú vo všeobecnosti telesá, ktorých jadrá dosahujú rozmery radovo v kilometroch až desiatkach kilometrov, v prípade kométy NEOWISE sa jej veľkosť odhaduje na päť kilometrov. To, čo vidia pozorovatelia na Zemi, je až koma, teda plynná atmosféra v okolí jadra, a chvost. Tie kométa vytvorí až po svojom priblížení sa k Slnku," doplnil astrofyzik.

Ako pripomenul, štúdium komét je zaujímavé, keďže ide o pozostatky z formovania slnečnej sústavy a nesú tak cenné informácie o tom, ako slnečná sústava vyzerala v minulosti.

"Kométy obsahujú množstvo vody a rôznych molekúl vrátane organických. Pri svojej aktivite vytvárajú zvýšené koncentrácie čiastočiek na svojej dráhe a pokiaľ takýmto miestom prechádza Zem, je možné pozorovať meteorické roje. V prípade tejto kométy sa však vznik roja pozorovateľného na Zemi neočakáva," dodal Čechvala.

Kométa NEOWISE bude viditeľná až do augusta, práve v týchto júlových dňoch sú však podmienky na jej pozorovanie najlepšie.