FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Poukázal pritom na sprísňovanie azylového a imigračného práva.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 10. decembra (TASR) - Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks odsúdil dnes odozvu európskych štátov na masový prílev žiadateľov o azyl a iných migrantov, ktorú hodnotí ako "jednoducho katastrofálnu", a varoval pred stratou ľudskoprávnych hodnôt v prípade, že sa terajšia situácia nezmení. Vyjadril sa tak pri príležitosti Dňa ľudských práv, ktorý si medzinárodné spoločenstvo pripomína každoročne 10. decembra.
Muižnieks vo svojom vyhlásení pripomenul, že "iba za tento rok prišlo o život viac ako 3600 osôb pokúšajúcich sa nájsť bezpečnosť a ochranu v Európe na úteku z vojnou zmietaných alebo zbedačených vlastí".
"Boli žiadateľmi o azyl alebo migrantmi, no predovšetkým boli ľudskými bytosťami, ktoré verili, že na ich životoch a dôstojnosti Európe záleží. Európa ich nechala tak a robí to naďalej," vyhlásil najvyšší predstaviteľ 47-člennej RE pre oblasť ľudských práv. Dodal, že zotrvanie pri tomto prístupe bude znamenať, že "hodnoty a zásady zakotvené vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv stratia akýkoľvek zmysel".
Odozvu jednotlivých európskych štátov a Európskej únie na prílev nebývalého počtu migrantov Muižnieks označil za "skrátka a dobre neuspokojivú z ľudskoprávneho hľadiska". Poukázal pritom na sprísňovanie azylového a imigračného práva, budovanie hraničných plotov či zadržiavanie migrantov v "stavbách pripomínajúcich väznice". Takýto prístup je podľa neho nesprávny a zbytočne spôsobuje ďalšie utrpenie migrantom, ktorí prichádzajú s traumatizujúcimi zážitkami.
"Nemôžeme tolerovať túto situáciu. Európske krajiny musia zmeniť prístup a byť verné hodnotám solidarity a tolerancie, k čomu sa zaviazali, keď vstupovali do Rady Európy," upozornil Muižnieks.
Predsedníčka Parlamentného zhromaždenia RE Anne Brasseurová pri príležitosti Dňa ľudských práv upozornila na problém obmedzovania ľudských práv a slobôd v rámci boja proti terorizmu a potrebu uvedomiť si, že neexistuje slobodná spoločnosť bez ohrozenia jej bezpečnosti. "Pokušenie je silné, pokúsiť sa upokojiť a uistiť našich občanov uchýlením sa k väčším bezpečnostným opatreniam, niekedy však na úkor práv a slobôd každého z nás," uviedla vo svojom vyhlásení.
Európska komisia (EK) začala podnikať právne kroky voči Grécku, Taliansku a Chorvátsku kvôli nedostatočnej registrácii migrantov. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Tamojšie úrady totiž zaregistrovali menej než polovicu z desaťtisícov migrantov, ktorí v uplynulých mesiacoch prišli do niektorej z týchto troch krajín. Grécko napríklad podľa údajov Európskej komisie zobralo odtlačky len približne 121.000 osobám spomedzi takmer polmilióna migrantov, ktorí na jeho územie prišli v období medzi 20. júlom a 30. novembrom.
EK síce všetky tri krajiny upozornila na tieto nezrovnalosti približne pred dvoma mesiacmi, dnes však vyhlásila, že jej "obavy neboli účinne vyriešené". Všetkým trom krajinám preto už zaslala rozhodnutie o porušení práva, čo je prvý krok v procese infringementu, teda procedúre EÚ súvisiacej s možným porušením únijného práva.
Muižnieks vo svojom vyhlásení pripomenul, že "iba za tento rok prišlo o život viac ako 3600 osôb pokúšajúcich sa nájsť bezpečnosť a ochranu v Európe na úteku z vojnou zmietaných alebo zbedačených vlastí".
"Boli žiadateľmi o azyl alebo migrantmi, no predovšetkým boli ľudskými bytosťami, ktoré verili, že na ich životoch a dôstojnosti Európe záleží. Európa ich nechala tak a robí to naďalej," vyhlásil najvyšší predstaviteľ 47-člennej RE pre oblasť ľudských práv. Dodal, že zotrvanie pri tomto prístupe bude znamenať, že "hodnoty a zásady zakotvené vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv stratia akýkoľvek zmysel".
Odozvu jednotlivých európskych štátov a Európskej únie na prílev nebývalého počtu migrantov Muižnieks označil za "skrátka a dobre neuspokojivú z ľudskoprávneho hľadiska". Poukázal pritom na sprísňovanie azylového a imigračného práva, budovanie hraničných plotov či zadržiavanie migrantov v "stavbách pripomínajúcich väznice". Takýto prístup je podľa neho nesprávny a zbytočne spôsobuje ďalšie utrpenie migrantom, ktorí prichádzajú s traumatizujúcimi zážitkami.
"Nemôžeme tolerovať túto situáciu. Európske krajiny musia zmeniť prístup a byť verné hodnotám solidarity a tolerancie, k čomu sa zaviazali, keď vstupovali do Rady Európy," upozornil Muižnieks.
Predsedníčka Parlamentného zhromaždenia RE Anne Brasseurová pri príležitosti Dňa ľudských práv upozornila na problém obmedzovania ľudských práv a slobôd v rámci boja proti terorizmu a potrebu uvedomiť si, že neexistuje slobodná spoločnosť bez ohrozenia jej bezpečnosti. "Pokušenie je silné, pokúsiť sa upokojiť a uistiť našich občanov uchýlením sa k väčším bezpečnostným opatreniam, niekedy však na úkor práv a slobôd každého z nás," uviedla vo svojom vyhlásení.
Grécko, Taliansko a Chorvátsko podľa Komisie nedostatočne registrovali migrantov
Európska komisia (EK) začala podnikať právne kroky voči Grécku, Taliansku a Chorvátsku kvôli nedostatočnej registrácii migrantov. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Tamojšie úrady totiž zaregistrovali menej než polovicu z desaťtisícov migrantov, ktorí v uplynulých mesiacoch prišli do niektorej z týchto troch krajín. Grécko napríklad podľa údajov Európskej komisie zobralo odtlačky len približne 121.000 osobám spomedzi takmer polmilióna migrantov, ktorí na jeho územie prišli v období medzi 20. júlom a 30. novembrom.
EK síce všetky tri krajiny upozornila na tieto nezrovnalosti približne pred dvoma mesiacmi, dnes však vyhlásila, že jej "obavy neboli účinne vyriešené". Všetkým trom krajinám preto už zaslala rozhodnutie o porušení práva, čo je prvý krok v procese infringementu, teda procedúre EÚ súvisiacej s možným porušením únijného práva.
