Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Niektoré krajiny chcú, aby dohoda obsahovala záväzok prestať do polovice storočia používať fosílne palivá - iné to považujú za nereálne.
Autor TASR
Washington 7. decembra (TASR) - Štvorročné celosvetové úsilie o schválenie dohody o zmene klímy, ktorá by zabrzdila globálne otepľovanie, dnes vstúpilo do záverečného týždňa. Ministri z takmer 200 krajín prevzali štafetu od vyjednávačov, ktorí v sobotu schválili návrh tejto dohody, avšak s množstvom sporných bodov, kde v zátvorkách ponechali rozličné varianty. Informuje o tom agentúra Reuters.
Americký prezident Barack Obama vyslal v nedeľu znova do Paríža ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, ktorý sa spoločne s ďalšími ministrami a vedúcimi národných delegácií pokúsi vyriešiť sporné body - odkloniť svet od používania fosílnych palív a dohodnúť mechanizmy monitorovania prísľubov jednotlivých štátov v oblasti redukcie skleníkových plynov a systému financovania rozvíjajúcich sa krajín v boji s globálnym otepľovaním.
Po jednodňovej prestávke v rokovaní dnes na konferencii OSN o zmene klímy (COP21) vystúpi s prejavom generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Po ňom budú mať krátke príhovory počas dvoch dní takmer všetky krajiny.
Cieľom je dosiahnuť do piatka záverečnú dohodu - všeobecne sa však očakáva, že sa to nestihne a podobne ako pri predchádzajúcich summitoch budú rokovania pokračovať nadčas.
Konferencia, ktorú minulý pondelok otvorili šéfovia štátov a vlád z vyše 150 krajín vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, je presne v polovici. Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius vytvoril na urýchlenie rokovania pracovné výbory na čele s ministrami, ktoré budú riešiť najväčšie témy vrátane systému rozdeľovania krajín na bohaté a chudobné, čo je rozhodujúce pre financovanie.
Svetové veľmoci sú odhodlané zabrániť zopakovaniu neúspechu z predchádzajúcej konferencie OSN o klíme v Kodani v roku 2009. A dospieť k dohode o obmedzení emisií fosílnych pasív zodpovedných za zmenu klímy, hoci to zrejme nebude postačovať na to, aby teploty na Zemi neprekročili nebezpečnú hranicu zvýšenia o dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.
Niektoré krajiny chcú, aby dohoda obsahovala záväzok prestať do polovice storočia používať fosílne palivá - iné to považujú za nereálne. Najohrozenejšie krajiny, ako sú nízko položené ostrovy, chcú, aby sa bohaté krajiny, ktoré produkujú najviac skleníkových plynov, zaviazali, že budú financovať budúce škody vyvolané stúpajúcimi moriami.
Eurokomisár pre energetiku a klimatické zmeny Miguel Arias Caňete povedal, že tento týždeň bude "týždňom kompromisov", ak sa má dospieť ku globálnej dohode.
Americký prezident Barack Obama vyslal v nedeľu znova do Paríža ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, ktorý sa spoločne s ďalšími ministrami a vedúcimi národných delegácií pokúsi vyriešiť sporné body - odkloniť svet od používania fosílnych palív a dohodnúť mechanizmy monitorovania prísľubov jednotlivých štátov v oblasti redukcie skleníkových plynov a systému financovania rozvíjajúcich sa krajín v boji s globálnym otepľovaním.
Po jednodňovej prestávke v rokovaní dnes na konferencii OSN o zmene klímy (COP21) vystúpi s prejavom generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Po ňom budú mať krátke príhovory počas dvoch dní takmer všetky krajiny.
Cieľom je dosiahnuť do piatka záverečnú dohodu - všeobecne sa však očakáva, že sa to nestihne a podobne ako pri predchádzajúcich summitoch budú rokovania pokračovať nadčas.
Konferencia, ktorú minulý pondelok otvorili šéfovia štátov a vlád z vyše 150 krajín vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, je presne v polovici. Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius vytvoril na urýchlenie rokovania pracovné výbory na čele s ministrami, ktoré budú riešiť najväčšie témy vrátane systému rozdeľovania krajín na bohaté a chudobné, čo je rozhodujúce pre financovanie.
Svetové veľmoci sú odhodlané zabrániť zopakovaniu neúspechu z predchádzajúcej konferencie OSN o klíme v Kodani v roku 2009. A dospieť k dohode o obmedzení emisií fosílnych pasív zodpovedných za zmenu klímy, hoci to zrejme nebude postačovať na to, aby teploty na Zemi neprekročili nebezpečnú hranicu zvýšenia o dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.
Niektoré krajiny chcú, aby dohoda obsahovala záväzok prestať do polovice storočia používať fosílne palivá - iné to považujú za nereálne. Najohrozenejšie krajiny, ako sú nízko položené ostrovy, chcú, aby sa bohaté krajiny, ktoré produkujú najviac skleníkových plynov, zaviazali, že budú financovať budúce škody vyvolané stúpajúcimi moriami.
Eurokomisár pre energetiku a klimatické zmeny Miguel Arias Caňete povedal, že tento týždeň bude "týždňom kompromisov", ak sa má dospieť ku globálnej dohode.
