Brusel 29. januára (TASR) - Kontaminácia tzv. večnými chemikáliami by mohla Európu do roku 2050 stáť až 1,7 bilióna eur pre ich negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie. Vyplýva to zo štúdie na objednávku Európskej komisie, o ktorej vo štvrtok informovali agentúra AFP a francúzsky denník Le Monde, píše TASR.

Táto štúdia posudzovala rôzne scenáre ďalšieho postupu v čase, keď EÚ zvažuje zákaz večných chemikálií - per- a polyfluórovaných látok (PFAS) - v bežných spotrebiteľských výrobkoch: od obalov na pizzu až po odevy.

Úplné zastavenie výroby a používania PFAS - skupiny syntetických chemikálií, ktoré sa v životnom prostredí rozkladajú len veľmi pomaly - by podľa štúdie mohlo znížiť celkové náklady na približne 330 miliárd eur.

„Štúdia potvrdzuje, že riešenie problému PFAS priamo pri zdroji je nielen kľúčové, ale aj ekonomicky rozumné,“ uviedla eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová. Zároveň zdôraznila potrebu vyvážiť ekonomické záujmy s nákladmi na ochranu prírody a verejného zdravia.

Pri zachovaní súčasného stavu by spoločenské náklady znečistenia PFAS mohli do roku 2050 dosiahnuť približne 440 miliárd eur, pričom väčšina by súvisela so zdravotnými následkami.

Zavedením zákazu PFAS by sa podľa štúdie ušetrilo asi 110 miliárd eur, lebo výrobky už uvedené na trh by sa postupne vyradili z používania.

Ak by sa Európa rozhodla riešiť problém len sanáciou znečistenej pôdy a vody bez zákazu PFAS pri zdroji, náklady by presiahli jeden bilión eur.

PFAS predstavujú skupinu viac než 10.000 človekom vytvorených chemických látok, ktoré odpudzujú teplo, vodu a mastnotu. Používajú sa napríklad v nepriľnavom riade, kobercoch odolných voči škvrnám či v ďalších výrobkoch, pričom sa často dostávajú do potravín, vody a voľnej prírody.

Chronická expozícia aj nízkym dávkam PFAS sa spája s poškodením pečene, zvýšenou hladinou cholesterolu, oslabením imunitného systému, nízkou pôrodnou hmotnosťou a viacerými druhmi rakoviny.

Citovaná štúdia zároveň identifikuje skupiny obyvateľstva, ktoré sú voči znečisteniu PFAS najzraniteľnejšie – ide najmä o novorodencov, deti, ľudí žijúcich v blízkosti kontaminovaných lokalít a pracovníkov na týchto miestach.

Európska komisia opakovane uviedla, že obmedzenie používania PFAS patrí medzi jej priority. Legislatívny návrh, pôvodne plánovaný na koniec roka 2025, by mohol byť predložený až koncom roka 2026, lebo Brusel čaká na dokončenie dvoch externých hodnotení. Zvažujú sa aj možné výnimky pre niektoré priemyselné odvetvia.

Eurokomisárka Roswallová v roku 2025 oznámila, že testy u nej preukázali prítomnosť „toxických“ PFAS, čím chcela upozorniť na zdravotné riziká spojené s týmito látkami.

Le Monde v tejto súvislosti pripomína, že epidemiologická štúdia HBM4EU už v roku 2022 upozornila na nadmerné koncentrácie PFAS v krvi u viac než 14 percent dospievajúcich v Európe.

Používanie PFAS sa pre ich škodlivé účinky na zdravie postupne obmedzuje aj v iných častiach sveta. Minulý rok v Taliansku odsúdili manažérov chemického závodu na tresty odňatia slobody až do 17 rokov za znečistenie vody používanej státisícmi ľudí.

Stopy týchto chemikálií boli zaznamenané od Tibetu až po Antarktídu a kontaminačné škandály zasiahli okrem iných Belgicko a Spojené štáty.

Súčasné vedecké poznatky spájajú vystavenie PFAS s viacerými zdravotnými rizikami vrátane niektorých druhov rakoviny, hormonálnych a imunitných porúch, zvýšenej hladiny cholesterolu, poškodenia pečene, ale aj predčasnej alebo oneskorenej puberty, obezity, nízkej pôrodnej hmotnosti či endometriózy.