Malijskí vojaci kontrolujú civilistov čakajúcich na prekročenie mosta v Markale v centrálnom Mali 17. januára 2013.Foto: TASR/AP PhotoMalijský minister zahraničných vecí Tieman Coulibaly počas tlačovej konferencie po mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci kvôli situácii v Mali v sídle Rady EÚ v Bruseli 17. januára 2013. Foto: TASR/AP Photo
Bamako 17. januára (TASR) - Malijskí islamistickí povstalci napriek intenzívnemu bombardovaniu francúzskym letectvom naďalej kontrolujú mesto Diabaly a podľa zatiaľ nepotvrdených správ sa opäť zmocnili aj mesta Konna v strednej časti krajiny.
Mesto Diabaly v noci nadnes opustili stovky utečencov, ktorí novinárov informovali, že povstalci prichádzajú do mesta v malých skupinách, aby nevzbudili pozornosť a nestali sa terčom francúzskych vojakov. Francúzske letectvo stále útočí na pozície islamistov, ktorí však ako úkryt používajú aj domy civilného obyvateľstva.
Boje v meste Konna sa obnovili v stredu. Nemenovaný vládny úradník dnes podľa DPA vyhlásil, že malijská armáda už donútila povstalcov z islamistickej skupiny Ansar ad-Dín ustúpiť. Jeho vyhlásenie však zatiaľ nie je možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.
Práve dobytie mesta Konna povstalcami, ktorí tam prenikli 10. januára, de facto vyprovokovalo francúzsku intervenciu.
Aj vzhľadom na vývoj situácie Francúzsko zvyšuje prítomnosť svojich vojakov v oblasti bojov. Momentálne ich v rámci operácie Serval v Mali pôsobí 1400, informoval dnes v Paríži francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian.
Do Mali dnes dorazí prvá časť 2000-členného kontingentu armád západoafrických štátov, ktorí majú pomôcť malijskej armáde a francúzskym intervetným jednotkám pri ich pozemnej operácii zameranej na zastavenie postupu islamistických povstalcov na juh Mali. Po 500 vojakov do africkej misie poskytli Nigéria, Niger, Togo a Burkina Faso. Nigérijské jednotky by mali do Bamaka doraziť dnes, nigerské jednotky sú už na spoločných hraniciach, kde je podľa francúzskych médií pripravených aj prvých 200 vojakov z Čadu.
Francúzske jednotky na transportéri počas operácie v buši pri Nione v centrálnom Mali 17. januára 2013. Foto: TASR/AP Photo
Prvé africké jednotky dorazia do Mali takmer týždeň po francúzskych vojakoch, ktorých má v africkej krajine v rámci operácie Serval pôsobiť 2500. Sú medzi nimi, ako dnes spresnila agentúra DPA, aj príslušníci cudzineckej légie. Pechota podniká svoje akcie proti islamistom, ktorí už takmer rok kontrolujú sever krajiny, za podpory bojových helikoptér, stíhacích a pozorovacích lietadiel.
Bývalá francúzska kolónia Mali sa dlhé roky tešila povesti jedného z politicky najstabilnejších krajín západnej Afriky, kde sa väčšina z 15 miliónov obyvateľov hlásila k umiernenej forme islamu. Situácia sa zmenila vlani v apríli, keď sa pri vojenskom prevrate islamistické jednotky zmocnili miest na severe krajiny a začali tamojšiemu obyvateľstvu vnucovať život v súlade s islamským právo šaría.
Počet islamistických vzbúrencov nie je známy
Odborníci predpokladajú, že islamisti by mohli zo svojich bášt na severe Mali podnikať útoky na ciele v Afrike a Európe. Počet islamistických vzbúrencov nie je známy - odhady sa pohybujú od 1000 do niekoľkých desiatok tisíc, pričom sú dobre vyzbrojení, dobre vycvičení a dobre organizovaní. Sú medzi nimi aj cudzinci.
Napriek tomu, že časť príslušníkov malijskej armády absolvovala výcvik s americkými a západnými inštruktormi, jej akcie proti islamistom zatiaľ neboli úspešné. Mali v súvislosti s vývojom situácie v krajine požiadala Paríž o vojenskú pomoc proti islamistom blízkym al-Káide.
Vojenská výcviková misia má namierené do Mali
Ministri zahraničných vecí EÚ schválili dnes vyslanie vojenskej výcvikovej misie do Mali. Únia pôvodne počítala len s vyslaním 250 vojenských inštruktorov. Podľa šéfa talianskej diplomacie Giulia Terziho sa však tento počet môže v prípade potreby aj zdvojnásobiť. Zatiaľ podľa DPA nie je jasný termín vyslania inštruktorov. Jej veliteľ, francúzsky generál Francois Lecointre má v najbližších dňoch vyslať do Bamaka expertný technický tím.
Európski inštruktori by nemali plniť bojové úlohy: budú cvičiť vojakov malijskej armády s cieľom zvýšiť jej efektivitu v boji proti islamským povstalcom kontrolujúcim rozsiahle oblasti na severe krajiny.
Osobitný vyslanec OSN pre Sahel, bývalý taliansky premiér Romano Prodi dnes v rozhovore pre denník L'Unita vyhlásil, že bola len jediná cesta, a to francúzska intervencia, ktorou bolo možné zabrániť vytvoreniu teroristickej zóny v srdci Afriky.
Prodi v rozhovore priznal, že napríklad v súvislosti s Líbyou mal pochybnosti o správnosti použitia sily, ale v prípade Mali podľa jeho názoru nebola iná možnosť, ako zabrániť najhoršiemu.
Coulibaly: Islamisti v Mali nechceli politický dialóg a zvolili si agresiu
Malijský minister zahraničných vecí Tieman Coulibaly dnes v Bruseli poďakoval európskym diplomatom za vyjadrenie pomoci členských štátov EÚ pre jeho krajinu, ktorá prechádza hlbokou politickou, vojenskou a humanitárnou krízou.
"Nie všetci môžu bojovať. Niekto musí tieto boje aj organizovať," odpovedal Coulibaly na otázky európskych novinárov, ako vníma vláda jeho krajiny skutočnosť, že z štátov EÚ iba Francúzsko sa zapojilo do bojov proti moslimským skupinám na severe Mali. A dodal, že viaceré európske krajiny, a zo zámoria napríklad Kanada, pomáhajú jeho krajine posielaním lietadiel, rôznej technickej pomoci a ďalšou logistikou. V tejto súvislosti pripomenul, že jeho krajina osobitne požiadala Francúzsko o pomoc v bojoch s islamistami.
Šéf malijskej diplomacie zdôraznil, že k vyhroteniu bojov s islamistami došlo až po tom, ako zlyhali snahy o politický dialóg, ktoré podľa neho vyžadovala aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN.
Dialóg nechceli
"Oni nemali záujem o dialóg. Termín a miesto stretnutia už boli stanovené, ale oni dialóg prerušili a zaútočili na nás," vysvetlil domácu situáciu šéf malijskej diplomacie. A dodal, že vôbec nejde o konflikt medzi menšinou Tuarégov a vládou v Bamaku.
Tuarégovia podľa neho sú iba jednou z viacerých národnostných menšín na severe Mali a skutočnosť, že nie sú utláčaní, dokazuje aj to, že mnoho Tuarégov pôsobí vo vysokých štátnych funkciách. Zároveň dementoval, že Tuarégovia sú spojencami teroristickej siete al-Káida.
Coulibaly priznal, že islamistické skupiny v tomto regióne pôsobia už dlho. Ich hlavným predmetom činnosti je pašovanie zbraní a drog a tiež únosy osôb. Napojením na teroristické siete tieto skupiny predstavujú hrozbu pre civilizačné hodnoty aké vyznáva napríklad EÚ, uviedol minister.
V otázke, či existuje priama spojitosť medzi útokmi na pozície islamistov a rukojemníckou aférou na juhu Alžírska Coulibaly uviedol, že zďaleka nejde o prvú akciu islamistov tohto druhu a pripomenul, že v tomto regióne od roku 2002 došlo k desiatkam rukojemníckych afér.
Ministri očakávali záruky
Ministri zahraničných vecí EÚ na dnešnom mimoriadnom zasadnutí v Bruseli očakávali od svojho malijského kolegu poskytnutie záruk, že vláda v Bamaku sa vyberie cestou demokratizácie spoločnosti a k príprave slobodných volieb. Pre EÚ je to dôležité z hľadiska uvoľnenia zmrazených miliónov eur určených pre rozvojové a humanitárne ciele v Mali, ktorá patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.
Coulibaly pred novinármi zopakoval, že ide o zložitý proces s postupnými krokmi. Najskôr treba oslobodiť sever krajiny a až potom bude možné zorganizovanie demokratických volieb a budovanie politickej jednoty.
Nigérijskí vojaci zapojení do Africkej medzinárodnej misie na podporu Mali pred odletom do tejto africkej krajiny v Jaji 17. januára 2013. Foto: TASR/AP Photo
Mišík: Ľudia na severe Mali nie sú teroristi, ale obete teroristov
Slovensko sa zaujíma nielen o vojenský vývoj v Mali a o prípadnú účasť na výcvikovej misii (EUTM), ale ako súčasť EÚ chce v široko poňatom prístupe byť nápomocné pri humanitárnych a rozvojových programoch pre túto krajinu, s konečným cieľom zabezpečiť reintegráciu rozdeleného štátu a návrat k ústavnosti a demokracii. Uviedol to dnes veľvyslanec SR pri politicko-bezpečnostnom výbore EÚ v Bruseli Peter Mišík.
Slovenský diplomat uviedol, že na dnešnom mimoriadnom zasadnutí diplomatov EÚ venovanom kríze v Mali sa zúčastnil aj šéf malijskej diplomacie Tieman Coulibaly, ktorý Európsku úniu požiadal okrem iného aj o finančnú podporu, pričom uviedol, že vláda v Bamako sa zaviazala k politickému procesu, ktorý by mal viesť k obnove ústavných pomerov v krajine a posilneniu demokracie.
Mišík upozornil, že ministri zahraničných vecí sa dnes nevenovali len príprave výcvikovej misie EÚ (EUTM) do Mali, ale zamerali sa aj na iné aspekty pomoci pre túto africkú krajinu ako sú humanitárna, rozvojová a právna pomoc.
"Aby bola táto operácia, vedúca k reintegrácii a ústavnosti v Mali úspešná, je potrebné získať na našu stranu aj obyvateľov severu tejto krajiny. To nie sú teroristi. Sú to ľudia, ktorí sú obeťami teroristov a preto malijská strana musí uvažovať aj o ich perspektíve. O ich zaradení do spoločnosti a o ich ekonomickej perspektíve," opísal Mišík rokovania európskych diplomatov v Bruseli.
Podľa dokumentu, na ktorom sa dnes ministri zhodli, po násilnostiach a krutom nátlaku zo strany radikálnych moslimských skupín v severnej, obsadenej časti štátu, okolo 400.000 Malijčanov muselo opustiť svoje domovy. To ešte viac prehĺbilo pretrvávajúci deficit potravín, s ktorým región Sahelu bojuje už vyše roka.
"Teraz pôjde o to, do akej miery sa vláde Mali podarí pripraviť politický program, ktorý bude viesť k ústavnému návratu v krajine," uviedol Mišík.
Podľa slovenského diplomata minister Coulibaly predstaviteľov európskej diplomacie uistil o tom, že malijská vláda sa zaviazala k takzvanej "cestovnej mape" zmien, čo je vnímané ako kľúčový bod v rámci stratégie návratu k ústavným pomerom a demokracii.
