Diskusia na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO sa sústredila aj na neobvyklé presuny a koncentráciu vojsk na rusko-ukrajinskej hranici.
Autor TASR
Riga 1. decembra (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na stredajšom rokovaní šéfov diplomacií krajín NATO v Rige uviedol, že dianie na východnej hranici EÚ a NATO sa Slovenska bytostne dotýka, a preto si želá upokojenie situácie. TASR o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ.
Aj počas druhého dňa rokovania ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Rige sa diskusia sústredila predovšetkým na dianie na východných hraniciach Európskej únie a NATO. Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že nie je možné tolerovať, aby boli ľudia v núdzi zneužívaní ako zbraň namierená proti bezpečnosti spojencov Slovenska – Poľska, Litvy a Lotyšska – tak, ako to robí súčasný bieloruský režim. "Jednoznačne som sa za našich partnerov postavil a spoločne s ostatnými spojencami sme im vyjadrili solidaritu," poznamenal Korčok.
Diskusia na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO sa sústredila aj na neobvyklé presuny a koncentráciu vojsk na rusko-ukrajinskej hranici. "Deje sa tak už po druhýkrát v tomto roku, rozsahom ide o najväčšie budovanie pozícií od roku 2014, keď bola narušená suverenita Ukrajiny a došlo k anexii Krymu," povedal Korčok. Dodal, že nespochybňuje právo ktoréhokoľvek štátu presúvať po svojom území ozbrojené sily. Na tieto situácie však existujú medzinárodne dohodnuté mechanizmy, aby susedná krajina takéto presuny a budovanie pozícií nevnímala ako ohrozenie.
"Bohužiaľ, po roku 2014 dôvod na znepokojenie je. A nie je pritom pravda, že toto dianie je odrazom približovania sa NATO k ruským hraniciam, pretože Aliancia jednoducho vojensky na Ukrajine prítomná nie je," skonštatoval. Doplnil, že bilaterálna vojenská spolupráca Ukrajiny ako suverénneho štátu s NATO sa nesprávne interpretuje ako agresia NATO. "Nie je to pravda a preto si pripomeňme, že NATO by nikdy nerozmiestnilo do 5000 vojakov v Pobaltí, nebyť ruskej anexie Krymu a vojny v Donbase," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Cieľom je podľa Korčoka urobiť všetko pre zmiernenie napätia na východnej hranici Aliancie. "Veríme, že sa to podarí najmä prostredníctvom dialógu, ktorý, žiaľ, dnes medzi NATO a Ruskom neprebieha – pretože napriek našej trvale platnej ponuke, aby sme si spoločne sadli za stôl, o to Rusko nemá záujem," povedal Korčok. Dodal, že Slovensko si s Ruskom želá konštruktívne vzťahy a dialóg, "aby sme predchádzali nedorozumeniam, ktoré by mohli mať dopad na našu bezpečnosť".
Aj počas druhého dňa rokovania ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Rige sa diskusia sústredila predovšetkým na dianie na východných hraniciach Európskej únie a NATO. Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že nie je možné tolerovať, aby boli ľudia v núdzi zneužívaní ako zbraň namierená proti bezpečnosti spojencov Slovenska – Poľska, Litvy a Lotyšska – tak, ako to robí súčasný bieloruský režim. "Jednoznačne som sa za našich partnerov postavil a spoločne s ostatnými spojencami sme im vyjadrili solidaritu," poznamenal Korčok.
Diskusia na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO sa sústredila aj na neobvyklé presuny a koncentráciu vojsk na rusko-ukrajinskej hranici. "Deje sa tak už po druhýkrát v tomto roku, rozsahom ide o najväčšie budovanie pozícií od roku 2014, keď bola narušená suverenita Ukrajiny a došlo k anexii Krymu," povedal Korčok. Dodal, že nespochybňuje právo ktoréhokoľvek štátu presúvať po svojom území ozbrojené sily. Na tieto situácie však existujú medzinárodne dohodnuté mechanizmy, aby susedná krajina takéto presuny a budovanie pozícií nevnímala ako ohrozenie.
"Bohužiaľ, po roku 2014 dôvod na znepokojenie je. A nie je pritom pravda, že toto dianie je odrazom približovania sa NATO k ruským hraniciam, pretože Aliancia jednoducho vojensky na Ukrajine prítomná nie je," skonštatoval. Doplnil, že bilaterálna vojenská spolupráca Ukrajiny ako suverénneho štátu s NATO sa nesprávne interpretuje ako agresia NATO. "Nie je to pravda a preto si pripomeňme, že NATO by nikdy nerozmiestnilo do 5000 vojakov v Pobaltí, nebyť ruskej anexie Krymu a vojny v Donbase," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Cieľom je podľa Korčoka urobiť všetko pre zmiernenie napätia na východnej hranici Aliancie. "Veríme, že sa to podarí najmä prostredníctvom dialógu, ktorý, žiaľ, dnes medzi NATO a Ruskom neprebieha – pretože napriek našej trvale platnej ponuke, aby sme si spoločne sadli za stôl, o to Rusko nemá záujem," povedal Korčok. Dodal, že Slovensko si s Ruskom želá konštruktívne vzťahy a dialóg, "aby sme predchádzali nedorozumeniam, ktoré by mohli mať dopad na našu bezpečnosť".