Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Poslanci kosovského parlamentu v piatok jednomyseľne schválil zákon umožňujúci tento krok.
Autor TASR
Priština/Sarajevo 17. apríla (TASR) — Kosovo a Bosna a Hercegovina v piatok oznámili, že sú pripravené vyslať malý počet svojich vojakov do Pásma Gazy, kde by boli súčasťou medzinárodných mierových síl, ktorých vznik navrhol americký prezident Donald Trump v rámci širšieho stabilizačného plánu pre tento región. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.
Poslanci kosovského parlamentu v piatok jednomyseľne schválil zákon umožňujúci tento krok. Podľa tamojších médií plánuje Priština vyslať 22 vojakov, hoci oficiálne to zatiaľ nebolo potvrdené.
„Kosovská republika dokazuje, že je spoľahlivým partnerom pripraveným konať po boku spojencov pri podpore mieru, bezpečnosti a ochrany civilistov,“ povedal pred hlasovaním minister obrany Ejup Maqedonci.
Kosovský premiér Albin Kurti v marci uviedol, že jeho krajina chce participovať na misii aj pre svoju historickú skúsenosť. Pripomenul kľúčovú úlohu, ktorú zohrali medzinárodné mierové sily KFOR v Kosove po skončení vojny so Srbskom v rokoch 1998 – 1999.
Pripravenosť participovať na misii deklarovala aj Bosna a Hercegovina. Minister obrany Zukan Helez v piatok uviedol, že sa počíta s vyslaním viac ako 60 bosnianskych vojakov. Trojčlenné bosnianske predsedníctvo schválilo ich potenciálne nasadenie už v januári.
Vznik Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) navrhla Trumpom založená Rada mieru. ISF by mohli mať celkovo 20.000 vojakov pod velením USA, pričom najväčší príspevok – 8000 mužov – zatiaľ prisľúbila Indonézia.
Okrem Kosova, Bosny a Hercegoviny a Indonézie prísľub vyslať svojich vojakov oficiálne potvrdili aj Maroko, Kazachstan a Albánsko. Egypt a Jordánsko sa zaviazali vycvičiť približne 12.000 príslušníkov novej palestínskej polície, ktorá má postupne prevziať kontrolu nad bezpečnosťou v Pásme Gazy.
Budúcnosť Trumpovho plánu však zostáva neistá. Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas v prebiehajúcich rokovaniach presadzujú protichodné požiadavky a obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria. Od jeho vyhlásenia 10. októbra 2025 zahynulo v podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré ovláda Hamas, najmenej 766 Palestínčanov.
Poslanci kosovského parlamentu v piatok jednomyseľne schválil zákon umožňujúci tento krok. Podľa tamojších médií plánuje Priština vyslať 22 vojakov, hoci oficiálne to zatiaľ nebolo potvrdené.
„Kosovská republika dokazuje, že je spoľahlivým partnerom pripraveným konať po boku spojencov pri podpore mieru, bezpečnosti a ochrany civilistov,“ povedal pred hlasovaním minister obrany Ejup Maqedonci.
Kosovský premiér Albin Kurti v marci uviedol, že jeho krajina chce participovať na misii aj pre svoju historickú skúsenosť. Pripomenul kľúčovú úlohu, ktorú zohrali medzinárodné mierové sily KFOR v Kosove po skončení vojny so Srbskom v rokoch 1998 – 1999.
Pripravenosť participovať na misii deklarovala aj Bosna a Hercegovina. Minister obrany Zukan Helez v piatok uviedol, že sa počíta s vyslaním viac ako 60 bosnianskych vojakov. Trojčlenné bosnianske predsedníctvo schválilo ich potenciálne nasadenie už v januári.
Vznik Medzinárodných stabilizačných síl (ISF) navrhla Trumpom založená Rada mieru. ISF by mohli mať celkovo 20.000 vojakov pod velením USA, pričom najväčší príspevok – 8000 mužov – zatiaľ prisľúbila Indonézia.
Okrem Kosova, Bosny a Hercegoviny a Indonézie prísľub vyslať svojich vojakov oficiálne potvrdili aj Maroko, Kazachstan a Albánsko. Egypt a Jordánsko sa zaviazali vycvičiť približne 12.000 príslušníkov novej palestínskej polície, ktorá má postupne prevziať kontrolu nad bezpečnosťou v Pásme Gazy.
Budúcnosť Trumpovho plánu však zostáva neistá. Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas v prebiehajúcich rokovaniach presadzujú protichodné požiadavky a obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria. Od jeho vyhlásenia 10. októbra 2025 zahynulo v podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré ovláda Hamas, najmenej 766 Palestínčanov.
