Quantcast
< sekcia Zahraničie

Kosovo vyslalo vojakov do Kuvajtu, do svojej prvej mierovej misie

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Kosovo posiela vojakov do Kuvajtu na šesť mesiacov. Koná tak na žiadosť Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe.

Priština 9. marca (TASR) - Kosovo vyslalo v utorok svojich vojakov do Kuvajtu, čím sa vôbec prvýkrát zapojilo do do medzinárodnej mierovej misie. Informovala o tom agentúra AP.

Pre ich vyslaním sa v kasárňach v Prištine konala ceremónia, na ktorej sa zúčastnili kosovskí najvyšší predstavitelia ako aj vojenskí atašé západných krajín. "Je to nesmierne dôležité, keďže 22 rokov od vojny (v Kosove) už nie len prijímame ale aj vysielame mierové jednotky," uviedla k vyslaniu úradujúca prezidentka Vjosa Osmaniová.

Kosovo posiela vojakov do Kuvajtu na šesť mesiacov. Koná tak na žiadosť Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe. Kosovskí vojaci budú v Kuvajte slúžiť pod velením príslušníkov americkej Národnej gardy zo štátu Iowa.

Ich presný počet ani konkrétne miesto, na ktorom budú v rámci mierovej misie v Kuvajte slúžiť, však kosovské úrady nezverejnili. Na samotnej ceremónii bola prítomná čata pozostávajúca z 32 vojakov, všimla si AP.

V Kuvajte pôsobí približne 13.500 príslušníkov americkej armády, a to v rámci dohody o obrannej spolupráci, ktorú majú USA s touto arabskou krajinou.

Približne 3400 príslušníkov kosovských bezpečnostných síl sa pred dvoma rokmi transformovalo na riadnu, hoci len ľahko ozbrojenú armádu, ktorej poskytujú podporu Spojené štáty.

Očakáva sa pritom, že do nasledujúcich zhruba desiatich rokov bude táto armáda pozostávať z približne 5000 vojakov a 3000 záložníkov, ktorých úlohou bude pomoc pri krízových situáciách či civilná ochrana obyvateľstva.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 - deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.

Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Táto patová situácia a neochota Srbska uznať Kosovo spôsobujú v regióne napätie a bránia úplnej stabilizácii na Balkáne po vojnách z 90. rokoch. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.