Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Zmeny zákona umožnili výkonnej moci priamy vplyv na menovanie a odvolávanie vedení verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
Autor TASR
Varšava 19. januára (TASR) - V dôsledku legislatívnych zmien z rokov 2015 až 2016 došlo v Poľsku k politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií. Na tlačovej konferencii o vplyve vlády na verejnoprávne médiá to v pondelok uviedol člen poľskej Rady pre vysielanie a retransmisiu (KRRiT) Tadeusz Kowalski, informuje varšavský spravodajca TASR.
Kowalski pripomenul, že tzv. malá mediálna novela, prijatá v zrýchlenom režime na prelome rokov 2015 a 2016 počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), zásadne zmenila systém riadenia verejnoprávnych médií. Podľa jeho slov sa legislatíva presadzovala aj napriek výhradám legislatívnych odborníkov a v rozpore s ústavnými princípmi, pričom politickí aktéri si boli týchto rizík vedomí.
Zmeny zákona umožnili výkonnej moci priamy vplyv na menovanie a odvolávanie vedení verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Už začiatkom januára 2016 podľa Kowalského nasledovali rozsiahle personálne zásahy, ktoré sa postupne dotkli celoštátnych aj regionálnych verejnoprávnych médií.
Novinári vo videu premietnutom na konferencii opísali, že prepúšťania často prebiehali náhle a bez uvedenia dôvodu. Jeden z nich uviedol, že po nástupe nového vedenia bol bez vysvetlenia stiahnutý z vysielania, iní hovorili o cielenej marginalizácii, keď im prestali prideľovať úlohy, kolegovia sa im vyhýbali a časť zamestnancov nakoniec odišla sama, pretože podľa nich ďalšia práca pre verejnoprávne médiá stratila zmysel.
Podľa prezentovaných údajov boli v priebehu niekoľkých mesiacov po zmene zákona prepustené desiatky manažérov, editorov a novinárov. Súčasne sa podľa prieskumov verejnej mienky v nasledujúcich rokoch znížila dôvera verejnosti vo verejnoprávne médiá.
Účastníci diskusie sa zhodli, že obnova reputácie verejnoprávnych médií bude dlhodobý proces. Ako možné riešenia navrhli posilnenie zákonných záruk nezávislosti médií, obmedzenie priameho vplyvu výkonnej moci na personálne rozhodnutia, organizačné a štrukurálne zmeny a dôsledné uplatnenie Európskeho aktu o slobode médií ako dodatočného ochranného mechanizmu.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Kowalski pripomenul, že tzv. malá mediálna novela, prijatá v zrýchlenom režime na prelome rokov 2015 a 2016 počas vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), zásadne zmenila systém riadenia verejnoprávnych médií. Podľa jeho slov sa legislatíva presadzovala aj napriek výhradám legislatívnych odborníkov a v rozpore s ústavnými princípmi, pričom politickí aktéri si boli týchto rizík vedomí.
Zmeny zákona umožnili výkonnej moci priamy vplyv na menovanie a odvolávanie vedení verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Už začiatkom januára 2016 podľa Kowalského nasledovali rozsiahle personálne zásahy, ktoré sa postupne dotkli celoštátnych aj regionálnych verejnoprávnych médií.
Novinári vo videu premietnutom na konferencii opísali, že prepúšťania často prebiehali náhle a bez uvedenia dôvodu. Jeden z nich uviedol, že po nástupe nového vedenia bol bez vysvetlenia stiahnutý z vysielania, iní hovorili o cielenej marginalizácii, keď im prestali prideľovať úlohy, kolegovia sa im vyhýbali a časť zamestnancov nakoniec odišla sama, pretože podľa nich ďalšia práca pre verejnoprávne médiá stratila zmysel.
Podľa prezentovaných údajov boli v priebehu niekoľkých mesiacov po zmene zákona prepustené desiatky manažérov, editorov a novinárov. Súčasne sa podľa prieskumov verejnej mienky v nasledujúcich rokoch znížila dôvera verejnosti vo verejnoprávne médiá.
Účastníci diskusie sa zhodli, že obnova reputácie verejnoprávnych médií bude dlhodobý proces. Ako možné riešenia navrhli posilnenie zákonných záruk nezávislosti médií, obmedzenie priameho vplyvu výkonnej moci na personálne rozhodnutia, organizačné a štrukurálne zmeny a dôsledné uplatnenie Európskeho aktu o slobode médií ako dodatočného ochranného mechanizmu.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
