Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Kozmonauti pokračujú v opravách detektoru kozmického žiarenia

Taliansky astronaut Luca Parmitano (vpravo) a americký astronaut Andrew Morgan absolvovali pracovný výstup do otvoreného kozmu v pondelok 2. decembra 2019. Cieľom bola inštalácia nových čerpadiel na vonkajší detektor kozmického žiarenia, píše agentúra AP. V priebehu uplynulých troch týždňov išlo už o tretí výstup talianskeho astronauta Lucu Parmitana z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a kozmonauta z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Andrewa Morgana do kozmu. Výstupy sú súčasťou už dlhšieho úsilia opraviť detektor kozmického žiarenia s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS). FOTO TASR/AP Foto: TASR

NASA sériu týchto výstupov do vesmíru - najzložitejšie od misií Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu - prirovnala k operácii srdca. Spektrometer totiž nikdy nebol určený na ručné opravy, ako je táto.

Houston 2. decembra (TASR) - Astronauti Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) absolvovali v pondelok pracovný výstup do otvoreného kozmu. Cieľom bola inštalácia nových čerpadiel na vonkajší detektor kozmického žiarenia, píše agentúra AP.

V priebehu uplynulých troch týždňov išlo už o tretí výstup talianskeho astronauta Lucu Parmitana z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a kozmonauta z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Andrewa Morgana do kozmu.

Výstupy sú súčasťou už dlhšieho úsilia opraviť detektor kozmického žiarenia s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS).

Astronauti musia pripojiť štyri nové čerpadlá k spektrometru, ktorý bez riadneho chladenia nemôže pracovať. NASA sériu týchto výstupov do vesmíru - najzložitejšie od misií Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu - prirovnala k operácii srdca. Spektrometer totiž nikdy nebol určený na ručné opravy, ako je táto, píše AP.

Experimentálny detektor za dve miliardy dolárov, ktorého úlohou je zbierať dôkazy o existencii antihmoty a temnej hmoty, je na ISS od roku 2011. Detektor s hmotnosťou 7,5 tony by mal fungovať až do skončenia životnosti vesmírnej stanice.

Spektrometer sníma prúdy vysoko energetického kozmického žiarenia a pátra po tmavej hmote, antihmote a iných javoch, ktoré nemožno odhaliť tradičnými teleskopmi.

AMS je najdrahšie a z vedeckého hľadiska najvýznamnejšie zariadenie na ISS. Vo svojom jadre má silný metrový magnet, ktorý lúče kozmického žiarenia nasmeruje na viacero detektorov. Pomocou nich sa získavajú informácie o elektrických nábojoch, energii a iné údaje. Dáta sa snímajú 25.000-krát za sekundu a po spracovaní palubnými počítačmi sa odosielajú vedcom na Zem.