Brusel 19. novembra (TASR) - Snahy jednotlivých členských štátov EÚ sú aj napriek zvýšeným výdavkom na obranu nedostatočné, aby sa pripravili na vedenie vojny vysokej intenzity. V súčasnej geopolitickej situácii je okrem výdavkov na obranu nevyhnutná aj spolupráca medzi nimi. Vyplýva to z hodnotiacej správy, ktorú prijali ministri obrany EÚ v utorok na zasadnutí v Bruseli. Správa zároveň vytyčuje možnosti spolupráce pri rozvoji kritických vojenských kapacít, informuje TASR.

Koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) každoročne pripravuje Európska obranná agentúra (EDA) v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS) a Vojenským štábom EÚ (EUMS).

Správa vyzýva členské štáty EÚ, aby súčasne riešili krátkodobé operačné potreby aj dlhodobé priority. Ruská vojna proti Ukrajine podľa správy podčiarkla potrebu mať v primeranom množstve moderné technológie a nákladovo efektívne kapacity.

Dvadsaťsedmička by mala investovať do pozemných, vzdušných a námorných prostriedkov v súlade s dohodnutými prioritami rozvoja spôsobilostí EÚ na rok 2023.

Rovnako kľúčové sú investície aj do strategických nástrojov, napríklad bezpečnú a odolnú kybernetickú obranu, systémy velenia a riadenia, kybernetické a vesmírne situačné povedomie či satelitnú komunikáciu.

Na posilnenie Európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) členské štáty musia znížiť závislosť na externých dodávateľoch, užšie spolupracovať medzi sebou a vyvinuť zabezpečené dodávateľské reťazce v oblasti obrany v EÚ.

Prijatie správy na úrovni ministrov obrany sa po prvýkrát spája s podpísaním dokumentu o konkrétnych zamýšľaných krokoch v štyroch oblastiach - integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany, elektronického boja, vyčkávajúcej munície a plavidiel bojujúcich na hladine.

"Dodatočné finančné prostriedky na obranu by sa mali vynakladať čo najefektívnejšie a ich časť by sa využila prostredníctvom spoločných európskych investícií do potrieb spôsobilostí," vyzval šéf EDA a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci Josep Borrell.

EDA zverejnila odhady, podľa ktorých dosiahnu kombinované výdavky členských štátov EÚ na obranu tento rok spolu 326 miliárd eur (1,9 percenta HDP EÚ). V porovnaní s rokom 2021 (pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu) ide o nárast vyše 30 percent.

Očakáva sa, že krajiny EÚ v roku 2024 na investície v obrane vynaložia viac než 100 miliárd eur, dohodnutý cieľ bol 20 percent v súlade s ich záväzkom v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Investície do výskumu, vývoja a obstarávania nových obranných spôsobilostí by sa mali zvýšiť z približne 59 miliárd eur v roku 2021 na 102 miliárd eur v roku 2024.