Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Na sankčný zoznam by sa mohlo pridať aj 30 jednotlivcov a 64 spoločností vrátane ruskej firmy Bašnefť a ôsmich ruských rafinérií, z ktorých dve ovláda koncern Rosnefť.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 20. februára (TASR) - Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v piatok v Bruseli nedohodli na podpore 20. balíka sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. S odkazom na viaceré diplomatické zdroje o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Nový súbor reštriktívnych opatrení predstavila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pred dvoma týždňami. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. Únia chce nový balík schváliť do 24. februára - štvrtého výročia začiatku vojny. Bezprostredne nie je jasné, ktoré krajiny s navrhovanými opatreniami nesúhlasili.
„Rokovania o 20. balíku sankcií voči Rusku naďalej pokračujú a Slovenská republika posudzuje všetky jeho aspekty,“ reagovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na otázku TASR o postoji k navrhovaným sankciám.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová napriek tomu naďalej dúfa, že ministri zahraničných vecí krajín eurobloku schvália v pondelok na zasadnutí Rady EÚ nový balík reštriktívnych opatrení. „Sankcie fungujú. Vážne poškodzujú ruskú ekonomiku a každé nové opatrenie ďalej obmedzuje jej schopnosť viesť vojnu. Moskva nie je neporaziteľná. Jej armáda utrpela rekordné straty a jej ekonomika je pod veľkým tlakom,“ poznamenala v piatok.
S cieľom dosiahnuť dohodu do 24. februára by sa veľvyslanci krajín EÚ mohli stretnúť na rokovaniach aj cez víkend, napísala agentúra Reuters.
Eurokomisia navrhla rozšíriť sankcie proti Rusku aj na gruzínsky prístav Kulevi a indonézsky Karimun, cez ktoré údajne prechádza ruská ropa. Firmy a jednotlivci z EÚ by nesmeli vykonávať žiadne transakcie s týmito prístavmi. Ide o prvý prípad, keď sa sankcie zamerali aj na prístavy v tretích krajinách.
Navrhované sankcie zahŕňajú aj úplný zákaz námornej dopravy ruskej ropy a nové zákazy dovozu kovov, chemikálií a kritických nerastných surovín, na ktoré sa doposiaľ sankcie nevzťahovali. Ide napríklad o nikel, železnú rudu, meď, čpavok či kremík, ale aj kožušiny.
EK tiež prvýkrát navrhla použitie nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretej krajine, pričom balík zahŕňa zákaz vývozu niektorých strojov a komunikačných zariadení do Kirgizska.
Na sankčný zoznam by sa mohlo pridať aj 30 jednotlivcov a 64 spoločností vrátane ruskej firmy Bašnefť a ôsmich ruských rafinérií, z ktorých dve ovláda koncern Rosnefť.
Cieľom nového sankčného balíka je podľa Komisie ešte viac obmedziť príjmy Moskvy na financovanie vojny na Ukrajine a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na mierových rokovaniach vedených Spojenými štátmi súhlasil s ukončením konfliktu. Dvadsaťsedmička prijala posledný, 19. balík sankcií ešte koncom októbra. Vtedy ho dlhšie blokovalo Slovensko s cieľom dosiahnuť od EÚ záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenia klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu.
Nový súbor reštriktívnych opatrení predstavila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pred dvoma týždňami. Zameriava sa najmä na energetiku, finančné služby a obchod. Únia chce nový balík schváliť do 24. februára - štvrtého výročia začiatku vojny. Bezprostredne nie je jasné, ktoré krajiny s navrhovanými opatreniami nesúhlasili.
„Rokovania o 20. balíku sankcií voči Rusku naďalej pokračujú a Slovenská republika posudzuje všetky jeho aspekty,“ reagovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na otázku TASR o postoji k navrhovaným sankciám.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová napriek tomu naďalej dúfa, že ministri zahraničných vecí krajín eurobloku schvália v pondelok na zasadnutí Rady EÚ nový balík reštriktívnych opatrení. „Sankcie fungujú. Vážne poškodzujú ruskú ekonomiku a každé nové opatrenie ďalej obmedzuje jej schopnosť viesť vojnu. Moskva nie je neporaziteľná. Jej armáda utrpela rekordné straty a jej ekonomika je pod veľkým tlakom,“ poznamenala v piatok.
S cieľom dosiahnuť dohodu do 24. februára by sa veľvyslanci krajín EÚ mohli stretnúť na rokovaniach aj cez víkend, napísala agentúra Reuters.
Eurokomisia navrhla rozšíriť sankcie proti Rusku aj na gruzínsky prístav Kulevi a indonézsky Karimun, cez ktoré údajne prechádza ruská ropa. Firmy a jednotlivci z EÚ by nesmeli vykonávať žiadne transakcie s týmito prístavmi. Ide o prvý prípad, keď sa sankcie zamerali aj na prístavy v tretích krajinách.
Navrhované sankcie zahŕňajú aj úplný zákaz námornej dopravy ruskej ropy a nové zákazy dovozu kovov, chemikálií a kritických nerastných surovín, na ktoré sa doposiaľ sankcie nevzťahovali. Ide napríklad o nikel, železnú rudu, meď, čpavok či kremík, ale aj kožušiny.
EK tiež prvýkrát navrhla použitie nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretej krajine, pričom balík zahŕňa zákaz vývozu niektorých strojov a komunikačných zariadení do Kirgizska.
Na sankčný zoznam by sa mohlo pridať aj 30 jednotlivcov a 64 spoločností vrátane ruskej firmy Bašnefť a ôsmich ruských rafinérií, z ktorých dve ovláda koncern Rosnefť.
Cieľom nového sankčného balíka je podľa Komisie ešte viac obmedziť príjmy Moskvy na financovanie vojny na Ukrajine a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na mierových rokovaniach vedených Spojenými štátmi súhlasil s ukončením konfliktu. Dvadsaťsedmička prijala posledný, 19. balík sankcií ešte koncom októbra. Vtedy ho dlhšie blokovalo Slovensko s cieľom dosiahnuť od EÚ záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenia klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu.
