Johannesburg 15. novembra (TASR) - Posledný prezident Juhoafrickej republiky (JAR) z éry apartheidu Frederik Willem de Klerk, ktorý zomrel minulý týždeň, bude spopolnený v rámci súkromného obradu 21. novembra. V nedeľu o tom podľa agentúry AFP informovala Nadácie F.W. de Klerka.

De Klerk, ktorý pomáhal nasmerovať Juhoafrickú republiku k demokracii, ale nikdy sa neprihlásil k zodpovednosti za hrôzy apartheidu, zomrel vo štvrtok vo veku 85 rokov po dlhom boji s rakovinou.

Svoj výrok, že systém apartheidu nebol zločinom proti ľudskosti, De Klerk stiahol len vlani, keď ho na to vyzval - okrem iných - aj iný laureát Nobelovej ceny za mier, juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu.

Len niekoľko hodín po de Klerkovej smrti bolo zverejnené jeho videoposolstvo, v ktorom vyhlásil: "Bez výhrad sa ospravedlňujem za bolesť a utrpenie, nedôstojnosť a škody," ktoré apartheid spôsobil ľuďom tmavej pleti v JAR.

Agentúra AFP konštatovala, že toto ospravedlnenie na smrteľnej posteli však väčšinu Juhoafričanov neuspokojilo, pretože podľa ich názoru dostatočne neodsudzuje apartheid ani nerieši žiadnu formu reparácií.

Hoci bývalí a úradujúci prezidenti v JAR majú nárok na štátny pohreb, ľavicoví opoziční Bojovníci za ekonomickú slobodu (EFF) varovali pred protestmi, ak by úrady tento akt povolili aj v prípade De Klerka.

"Uctiť si De Klerka štátnym pohrebom by znamenalo napľuť do tváre hrdinom boja za slobodu, ktorí trpeli a nechali svoje deti zomierať v boji za slobodu černochov," uviedla EFF vo vyhlásení.

De Klerk sa stal prezidentom 15. septembra 1989. Krátko po svojom nástupe do funkcie dal z väzenia prepustiť Nelsona Mandelu, uväzneného v roku 1964 na doživotie, a umožnil obnovenie politickej činnosti Afrického národného kongresu (ANC). Svojimi rozhodnutiami tak vydláždil cestu k prvým všerasovým voľbám, ktoré sa v JAR konali v roku 1994, ako aj ku koncu apartheidu.

Mandela a De Klerk sa v roku 1993 spoločne stali nositeľmi Nobelovej ceny za mier.