< sekcia Zahraničie

Kremeľ kritizoval EÚ za neuznanie Lukašenka ako prezidenta Bieloruska

Na archívnej snímke Lukašenko počas skladania prísahy v Paláci nezávislosti v Minsku 23. septembra 2020. Foto: TASR/AP

Brusel tým podľa Moskvy porušuje medzinárodné právo a takéto konanie je nepriamym zasahovaním do vnútorných záležitostí krajiny, uviedli rozhlasová stanica Slobodná Európa a agentúra Reuters.

Moskva 25. septembra (TASR) - Rusko kritizovalo rozhodnutie Európskej únie neuznať Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska. Brusel tým podľa Moskvy porušuje medzinárodné právo a takéto konanie je nepriamym zasahovaním do vnútorných záležitostí krajiny, uviedli rozhlasová stanica Slobodná Európa a agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok novinárom povedal, že rozhodnutie EÚ neuznať Lukašenka za hlavu štátu skomplikuje dialóg Únie s Bieloruskom, no nebude mať vplyv na vzťahy medzi Moskvou a Minskom.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, bol inaugurovaný v stredu na vopred neoznámenej ceremónii po týždňoch masových protestov proti výsledkom augustových prezidentských volieb. Podľa ústrednej volebnej komisie Lukašenko zaznamenal drvivé víťazstvo a odmieta obvinenia opozície, že voľby boli zmanipulované.

Rusko od inkriminovaných volieb podporuje Lukašenka, ktorému Kremeľ medzitým poskytol pôžičku vo výške 1,5 miliardy dolárov a prisľúbil aj prípadnú vojenskú pomoc vrátane podpory policajnej brigády.
Na archívnej snímke bieloruskí podporovatelia opozície počas "Pochodu za slobodu", ktorým protestovali proti spornému znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka vo voľbách 9. augusta v centre hlavného mesta Minsk v nedeľu 16. augusta 2020.
Foto: TASR/AP

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vo štvrtok tlmočil postoj Bruselu, ktorý odmieta uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska. Rovnaký postoj zaujímajú aj Spojené štáty.

Očakáva sa, že USA, Kanada a Británia uvalia sankcie na bieloruských predstaviteľov v súvislosti so zásahmi poriadkových síl proti demonštrantom.

Lukašenko nariadil po voľbách tvrdé zásahy voči prebiehajúcim protestom; došlo k zatknutiu tisícok osôb, bitiu pokojných demonštrantov a ďalším násilnostiam, ako aj k vyhosteniu zahraničných novinárov.