Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 28. apríl 2024Meniny má Jarmila
< sekcia Zahraničie

Kremeľ: Utorkové mierové rokovania výrazný prelom nepriniesli

Na archívnej snímke z 29. marca 2022
bezpečnostné jednotky hliadkujú pred palácom Dolmabahče počas príchodu ruskej a ukrajinskej delegácie na ďalšie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule.
Foto: TASR/AP

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij však neskôr v utorok upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie.

Moskva 30. marca (TASR) - Kremeľ v stredu privítal skutočnosť, že Ukrajina predložila svoje požiadavky týkajúce sa ukončenia vojny písomne, avšak zároveň dodal, že mierové rokovania zatiaľ náznaky prelomu nepriniesli. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo sa v utorok v tureckom Istanbule konalo ďalšie kolo rozhovorov medzi zástupcami z Kyjeva a Moskvy. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

"Nemôžeme konštatovať, že by došlo k niečomu príliš sľubnému alebo k nejakému prelomu," povedal Peskov novinárom. "Ešte je potrebnej mnoho práce," dodal. Okrem toho poznamenal, že Rusko sa "dôsledne vyhýba vyhláseniam k záležitostiam", o ktorých sa diskutuje na rozhovoroch, pretože rokovania by podľa neho "mali prebiehať v tichosti".

Ruská delegácia označila rokovania v Istanbule po ich skončení za "zmysluplné". Moskva prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V stredu však ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Černihiv bol napriek tomu počas noci na stredu terčom ruského ostreľovania.

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij však neskôr v utorok upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie. Moskva podľa Medinského stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov.

Ukrajinskí vyjednávači v utorok priniesli návrhy na prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky. V praxi by to znamenalo, že Ukrajina by sa vzdala možnosti stať sa členom vojenských aliancií, akou je napríklad NATO, a na jej území by sa nenachádzali vojenské základne iných štátov, pripomína agentúra Reuters. Tieto návrhy, ktoré by sa však realizovali len v prípade uzavretia úplného prímeria, počítajú aj s 15-ročným obdobím konzultácií o štatúte Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.

Peskov dodal, že bližšie informácie poskytne neskôr v stredu Medinskij. Dodal však, že keďže je Krym podľa Moskvy súčasťou Ruska, ústava Ruskej federácie znemožňuje diskutovať s iným štátom o osude akéhokoľvek ruského regiónu.