Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Zahraničie

Naryškin varuje Kyjev pred zásahom na Kryme a východe Ukrajiny

Krym Foto: TASR/AP Photo

Ruský prezident Vladimir Putin dnes získal súhlas na nasadenie ruskej armády na Ukrajine, ale doposiaľ nerozhodol o vyslaní vojakov.

Moskva 1. marca (TASR) - Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes v telefonickom rozhovore s predsedom dolnej komory ruského parlamentu Sergejom Naryškinom obvinil Rusko, že na Krymskom polostrove sa snaží rozvíjať silový scenár s cieľom destabilizovať situáciu na Ukrajine.

Ako s odvolaním sa na tlačovú službu ukrajinskej strany Vlasť informovala agentúra Interfax, telefonát sa uskutočnil z iniciatívy ruskej strany. Naryškin v ňom vyjadril pripravenosť Ruska na vojenskú agresiu voči Ukrajine v prípade, že proti "občanom Ukrajiny žijúcim na území Krymu a východu" bude použitá sila.

Ukrajinská strana v reakcii na to deklarovala, že tam žijúci občania "už de facto" sú objektom agresie ruských ozbrojencov a provokatérov podporovaných ruskou stranou. Turčynov ubezpečil, že ukrajinské vedenie neplánovalo, ani neplánuje použiť silu proti občanom, "aj keď ruská strana sa všemožne snaží rozvíjať silový scenár v záujme úplnej destabilizácie situácie na Ukrajine".

Turčynov dodal, že použitie zbraní a sily proti občanom Kyjev považuje za špeciálne pripravené provokácie s cieľom zdôvodniť tak vojenskú intervenciu Ruska na Ukrajine. Dočasný ukrajinský prezident upozornil, že Ukrajina je pripravená brániť svoju územnú celistvosť a tomu budú zodpovedať aj rozhodnutia, ktoré prijíma takmer permanentne zasadajúca Rada národnej bezpečnosti a obrany.

K najnovšiemu vývoju sa vyjadrila aj predsedníčka hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie - Valentina Matvijenková, ktorá v rozhovore pre agentúru UNIAN vyhlásila, že vo vzniknutej situácii "NATO nemá dôvod vyslať svoje jednotky na Ukrajinu".

V odpovedi na otázku, či sa Rusko neobáva, že NATO a USA vyšlú svoje jednotky na Ukrajinu, Matvijenková uviedla, že na to "nie je dôvod, pretože my sme NATO a USA súhlas (na takýto krok) nedali". Dodala, že Rusko koná prísne v súlade so zákonmi a ústavou. Vysvetlila, že Rada federácie, ktorá dnes schválila žiadosť prezidenta Vladimira Putina na použitie ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny, vychádzala zo situácie, keď sú ohrození "ruskí občania, po rusky hovoriaci", ako aj v súvislosti so žiadosťou autonómnej krymskej vlády, ktorá Rusko požiadala "o ochranu pred neporiadkom a chaosom na Ukrajine".

Katastrofe na Kryme môžu zabrániť jedine radoví Rusi

Ozbrojený ukrajinský policajt kráča pri oplotení vojenského letiska v krymskom Sevastopoli 28. februára 2014, ktoré blokujú neznámi ostreľovači.
FOTO TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin dnes síce získal súhlas Rady federácie na nasadenie ruskej armády na Ukrajine, ale doposiaľ nerozhodol o vyslaní ruských vojakov na ukrajinské územie. Podľa agentúry Interfax o tom dnes informoval hovorca Kremľa. Moskva podľa neho dúfa, že už nedôjde k ďalšej eskalácii situácie na Ukrajine.

Putin podľa agentúry DPA uviedol, že ruský vojenský zásah bude závisieť od vývoja situácie na Kryme. "Dúfame, že sa situácia nebude vyvíjať tak, ako doteraz, teda smerom k ďalšej eskalácii, ktorá znamená hrozbu pre etnických Rusov na Krymskom polostrove," povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Podľa poslanca Rady federácie Viktora Ozerova Putin sám rozhodne o počte ruských vojakov, ktorí budú vyslaní na Ukrajinu. Rovnako prijme aj rozhodnutie ohľadom objemu a charakteru vojenskej techniky, ktorá sa prípadne zúčastní na operácii na Ukrajine, informovala agentúra RIA Novosti.

Katastrofe na Kryme môžu zabrániť jedine radoví Rusi, ak začnú protestovať proti vojne, ako aj medzinárodné spoločenstvo, "ak v najbližších hodinách príde s adekvátnymi opatreniami", uviedol dnes podľa agentúry UNIAN líder parlamentu krymských Tatárov Refat Čubarov.

Nevyhnutnosť rýchleho riešenia napätej situácie na Krymskom polostrove zdôraznil dnes počas rokovaní s ukrajinským vedením aj turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu. Počas návštevy v Kyjeve Davutoglu zdôraznil, že stabilita na Ukrajine je dôležitá nielen pre oblasť Čierneho mora, ale aj pre celú Euráziu.

V Charkove, Donecku a Odese vypukli proruské demonštrácie

Proruské demonštrácie vypukli dnes vo väčších mestách na východe a juhu Ukrajiny po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru parlamentu o povolenie použiť vojenskú silu v záujme ochrany Rusov na ukrajinskom polostrove Krym. Informovala o tom agentúra AP.

Demonštranti vztýčili dnes ruskú vlajku na budove mestskej radnice v Charkove po vyostrení potýčok medzi proruskými aktivistami a stúpencami novej ukrajinskej vlády, ktorí sa snažili budovu strážiť. Demonštrantom sa podarilo do budovy vniknúť a ruskú vlajku vyvesili cez jedno z rozbitých okien na jej hornom poschodí.

Okrem Charkova hlásili vypuknutie proruských demonštrácií aj v mestách Doneck a Odesa. Vo všetkých troch mestách je rozsiahla ruská komunita, pripomína AP.



Ruskí vojaci postupne zaberajú letiská a vojenské zariadenia na Kryme

Proruské úrady na ukrajinskom Kryme a ruská Čiernomorská flotila sa dohodli, že budú spoločne strážiť budovy na polostrove. Informovala o tom dnes ruská tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala tlačové stredisko flotily. Tá má základňu v krymskom prístavnom meste Sevastopol.

Ruské sily obsadili napríklad aj vojenské letisko v meste Kirovskoje na východe Krymu. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax, ktorá citovala dnešné vyjadrenie zdroja z ukrajinskej armády.
Pri útoku na sídlo oblastnej administratívy utrpelo zranenia 97 ľudí
Pri zrážkach medzi proruskými aktivistami a stúpencami novej ukrajinskej vlády, ku ktorým došlo dnes pri útoku na sídlo regionálneho oblastnej samosprávy v Charkove, utrpelo zranenia 97 ľudí, vrátane bližšie nešpecifikovaného počtu neplnoletých.

Žiadna z týchto osôb, ktoré sú hospitalizované v dvoch miestnych nemocničných zariadeniach, sa nenachádza v ohrození života. Na proruskej demonštrácii v Charkove sa dnes zúčastnili rádovo tisícky občanov.


Letisko, nachádzajúce sa v Kirovskom, sa využíva väčšinou pre vojenské transportné lietadlá.

Ruskí vojaci podľa ukrajinských vojenských zdrojov obsadili už v piatok vojenské letisko Belbek neďaleko mesta Sevastopol a zabrali aj medzinárodné letisko v krymskej metropole Simferopol.

Medzinárodné letisko v Simferopole dnes oznámilo, že jeho vzdušný priestor je uzatvorený a že nepovoľuje žiadne prichádzajúce ani odchádzajúce lety.

"Vzhľadom na obmedzenia vo vzdušnom priestor letisko dočasne pozastavuje lety," uviedlo letisko v písomnom oznámení.

Ruské vojenské sily sa snažia dnes ovládnuť na západe Krymu aj veliteľské stanovište protivzdušnej obrany, napísala agentúra Interfax odvolávajúc sa na ukrajinské armádne zdroje. Dodala, že približne 20 mužov sa ho údajne pokúša obsadiť. Interfax sa nezmienil o zrážkach ani o obetiach, ale napísal, že tam prebiehajú rokovania.

Krymský premiér oznámil, že ovláda armádu

Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov dnes oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme.
Plavidlá pohraničnej stráže sú v stave pohotovosti
Plavidlá ukrajinskej pohraničnej stráže na polostrove Krym boli dnes takisto uvedené do stavu bojovej pohotovosti a začali opúšťať základňu, aby zabránili ovládnutiu vojenských základní a lodí. Informovala o tom ruská tlačová agentúra Interfax, ktorá citovala pohraničnú stráž.

Jej predstaviteľ Serhij Astachov uviedol, že na splnenie cieľa sa uplatnia "všetky zákonné opatrenia". Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.


Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Vo vyhlásení zverejnenom miestnymi a ruskými tlačovými agentúrami Aksenov upozornil, že ozbrojené sily, polícia, národná bezpečnostná služba a pohraničná stráž budú plniť iba jeho príkazy. Premiér dodal, že velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť.

"Vzhľadom na moju zodpovednosť za životy a bezpečnosť občanov žiadam prezidenta Ruska Vladimira Putina o pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území autonómnej Krymskej republiky," napísal Aksenov vo vyhlásení.

Aksenov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc v štáte minulý týždeň.

V piatok nastal prudký vývoj udalosti na Kryme, kde žije väčšinové ruské obyvateľstvo. Ozbrojení muži označení ako ruskí vojaci totiž obsadili kľúčové letiská na polostrove, kde má základňu ruská Čiernomorská flotila.

Referendum na Kryme sa uskutoční už 30. marca

Plebiscit, v ktorom by sa obyvatelia Krymu mali vyjadriť k budúcnosti polostrova a ktorý sa mal v súlade s rozhodnutím tamojšieho regionálneho parlamentu uskutočniť 25. mája, posunuli dnes na skorší termín - 30. marca. Predseda vlády Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksionov to zdôvodnil zhoršovaním situácie na polostrove.
Štátna duma vyzvala Putina na stabilizáciu situácie na Kryme
Štátna duma Ruskej federácie vyzvala dnes prezidenta Vladimira Putina, aby prijal opatrenia na stabilizáciu situácie na polostrove Krym.

Podľa slov predsedu dolnej komory ruského parlamentu Sergeja Naryškina pre tamojšie médiá poslanci apelovali na hlavu štátu, aby využila všetky dostupné prostriedky na ochranu občanov Krymu pred svojvôľou a násilím.

O pomoc požiadal Moskvu už skôr predseda krymskej regionálnej vlády Sergej Aksionov. Z okolia Kremľa prišla reakcia, že táto žiadosť nezostane nepovšimnutá.


Podľa jeho slov konflikt prerástol rámec únosnosti. Termín referenda je aj naďalej predbežný a závislý od ďalšieho vývoja, vyplynulo z jeho slov.

Aksionov, ktorý dnes prevzal velenie nad jednotkami ministerstva vnútra, útvarmi Civilnej ochrany, tajnej služby SBU i flotily na Kryme, obvinil centrálnu vládu v Kyjeve z porušovania krymskej ústavy. Na ilustráciu uviedol, že bez konzultácií s vedením autonómnej republiky vymenovala nového policajného veliteľa Jemu prekazili prístup k úradu v Simferopole, dodal.

Informácie priniesol ukrajinský internetový server Segodnya.ua i tlačová agentúra DPA.

Myšlienku plebiscitu podporilo pri štvrtkovom hlasovaní za zatvorenými dverami 61 zo 64 prítomných zákonodarcov celkovo 100-členného orgánu.