Quantcast
< sekcia Zahraničie

Kuleba: Rusko nemá slovo pri rozhodovaní o členstve Ukrajiny v NATO

Na snímke ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Foto: TASR - Pavol Zachar

Kuleba upozornil, že na formulovanie akýchkoľvek záverov je priskoro, keďže rokovania Rady Rusko-NATO a Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spolupráce v Európu sa ešte len uskutočnia.

Kyjev 11. januára (TASR) - Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyhlásil, že Rusko nemá žiadne slovo pri rozhodovaní o tom, či by Ukrajina mohla vstúpiť do NATO. Informovala o tom agentúra AFP, pričom pripomenula, že prípadné členstvo Ukrajiny v Aliancii je jednou z hlavných tém tohtotýždňových rokovaní medzi Západom a Ruskom.

"Rusko nemá hlasovacie právo v otázke členstva Ukrajiny v NATO. Toto je červená čiara, ktorú Ukrajina ani naši partneri neprekročia," upozornil Kuleba v rozhovore pre spravodajský web RBK Ukrajina.

Podľa Kulebovho názoru nebude Západ súhlasiť s tým, že má Rusku poskytnúť právne záruky o nerozširovaní Aliancie smerom na východ, pretože by to pre Západ bola strategická porážka.

Kuleba upozornil, že na formulovanie akýchkoľvek záverov je priskoro, keďže rokovania Rady Rusko-NATO a Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spolupráce v Európu sa ešte len - tento týždeň - uskutočnia.

Podľa Kulebovho názoru sa však "už vynára celkový obraz": Ruská federácia iniciovala rokovania o takzvaných bezpečnostných zárukách "s cieľom maximalizovať stávky, pričom vopred predložila neprijateľné požiadavky".

Zdôraznil, že "cynizmus situácie" spočíva v tom, že Rusko chce bezpečnostné záruky v čase, keď jeho armáda "cinká zbraňami" pri ukrajinských hraniciach, drží Krymský polostrov ako rukojemníka a bojuje na Donbase.

Poukázal tiež na to, že "ruské tajné služby navyše podkopávajú bezpečnosť na hraniciach Bieloruska s Poľskom a Litvou" a "dodávky plynu sa menia na nástroj zahraničnej politiky".

AFP pripomenula, že Moskva požaduje od Washingtonu a jeho spojencov v NATO rozsiahle bezpečnostné záruky a trvá na tom, že pred rokmi dostala prísľub, že blok NATO sa nebude rozširovať na východ.

V decembri Rusko predstavilo svoje návrhy, ktorými chce brzdiť aktivity USA a NATO na území republík bývalého Sovietskeho zväzu a vo východnej Európe. Moskva pritom uviedla, že aliancia pod vedením USA by nemala prijať Ukrajinu alebo Gruzínsko ako nových členov, ani zriadiť svoje základne v bývalých sovietskych republikách.

Rusko a Západ tento týždeň začali konzultácie v rámci tzv. strategického dialógu, ktoré sa konajú v čase pretrvávajúcich obáv z ruskej invázie na Ukrajinu.

Hovorca ruského prezidenta Vladimíra Putina Dmitrij Peskov, archívna snímka.
Foto: TASR/AP


Moskva na nich žiada rozsiahle ústupky od Washingtonu a jeho spojencov z NATO - tí sa zasa vyhrážajú tvrdými sankciami, ak Moskva zaútočí na Ukrajinu.

Po viac ako siedmich hodinách rokovaní v pondelok v Ženeve sa ruskí a americkí predstavitelia zhodli, že budú pokračovať v rozhovoroch, ale k žiadnemu zásadnému prelomu na nich nedošlo.

Kremeľ označil v utorok pondelkové ženevské rokovania za "pozitívny" začiatkom pokračujúceho dialógu, poukázal však na nedostatočné výsledky.

"Ešte sa bude konať niekoľko kôl rozhovorov, aby sa vytvoril jasný obraz o tom, kde sa vlastne nachádzame," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Zatiaľ nie je veľa dôvodov na optimizmus. Bolo by naivné myslieť si, že jedno kolo prinesie kompletný výsledok," dodal hovorca Kremľa.

V stredu bude v Bruseli nasledovať Rada NATO-Rusko a vo štvrtok bude vo Viedni zasadať stály výbor Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), kde bude podľa očakávania tiež dominovať téma Ukrajiny.

Rusko obsadilo Krymský polostrov, patriaci Ukrajine, v roku 2014 a odvtedy podporuje aj proruské odštiepenecké sily na východe Ukrajiny. Konflikt v Donbase si vyžiadal viac ako 13.000 obetí.

Kuleba pre RBK vyzdvihol, že Rusku v Ženeve dali jasne najavo, že "bez Ukrajiny nebude dohoda o Ukrajine".

Ukrajina podľa Kulebu zastáva zásadový postoj: "štartovacia čiara pre diskusiu o bezpečnostných zárukách v euroatlantickom priestore by sa mala začať deeskaláciou bezpečnostnej situácie v blízkosti ukrajinských hraníc a odchodom Ruska z Donbasu a Krymu".

Kuleba v tejto súvislosti ocenil, že tvrdá práca ukrajinskej diplomacie prináša výsledok a "medzi partnermi rastie porozumenie pre to, že bezpečnosť euroatlantického priestoru je nemožná, kým je Ukrajina v ohrození".