Los Angeles 23. októbra (TASR) – Sedem statočných je western, ktorý ovplyvnil celé generácie a určil smer ďalších filmových príbehov. Je to remake originálu, ktorého pointa je totožná – sedem mužov chráni dedinu pred vykorisťujúcimi banditmi s rozdielom v národno-kultúrnom zobrazení bojovníkov.

Kultový western Sedem statočných (1960) je symbol čias, keď sa česť ešte nosila v sedlových taškách a hrdinstvo malo prachovú patinu. Film režiséra Johna Sturgesa, ktorý „prezliekol“ japonských samurajov (Sedem samurajov, 1954) do šiat amerických pištoľníkov, má 65. výročie svojich októbrových premiér.

Snímka je fascinujúca nielen dejom, ale aj obsadením. Sedmičku hlavných hrdinov stvárňujú zvučné herecké mená – Yul Brynner (Chris Adams), Eli Wallach (Calvera), Steve McQueen (Vin Tanner), Charles Bronson (Bernardo O´Reilly), Robert Vaughn (Lee), Horst Buchholz (Chico), Brad Dexter (Harry Luck) a James Coburn (Britt).

Ich obsadenie nebolo náhodné a kasting sa nezaobišiel bez rivality. Sturges si vyberal hercov nielen podľa výrazu, ale aj podľa toho, ako „verne držia kolt“. Veľké slovo počas kastingu mal Brynner. Presadil napríklad, aby McQueen stvárnil postavu Tannera. Neskôr to však oľutoval, lebo vznikalo medzi nimi napätie.

Film sa natáčal v Mexiku a na prekvapenie tvorcov spolupráca s miestnou komunitou nebola vôbec hladká. Mexickí cenzori mali výhrady k tomu, ako sú vyobrazení roľníci. Žiadali, aby ich oblečenie bolo vždy čisté, aby nevyzerali ošarpane. Tiež ovplyvňovali časť deja a pôvodný scenár musel byť na ich požiadavku viackrát upravený. Produkcia napokon žartovala, že v Mexiku majú odbory aj filmové kone.

Ďalšia výzva počas natáčania bola „ukočírovať“ členov sedmičky. Na pľaci sa totiž nestrieľalo len slepými – bojovalo sa o každý záber kamery. Herci so zámerom čím najviac vyniknúť si počas natáčania menili, či „kradli“ repliky. Najčastejšie súťažili o pozornosť Brynner s McQueenom. Každý z nich chcel byť ten, komu sa v zábere viac „leskne pištoľ“. Výsledkom bolo napätie, ktoré dodalo filmu nečakanú iskru.

Asi najparadoxnejší fakt je poradie „zániku“ postáv. Sturges sa totiž rozhodol, že členovia sedmičky budú umierať v poradí, v akom boli obsadení. Znamenalo to v praxi, že kto mal zmluvu prvý, ako prvý padol. Sturges tak z kastingu spravil hollywoodsku karmu s poriadkom v papieroch.

Nezameniteľnú súčasť tvorí hudba k filmu vytvorená Elmerom Bernsteinom. Pôsobí ako soundtrack ku všetkému, čo je statočné. Najznámejšiu melódiu si prepožičala znám značka cigariet a odvtedy ju bolo častejšie počuť v reklamách ako v kine.

Hoci mal film pôvodne pôsobiť ako úspornejší projekt, výsledok prekonal všetky očakávania. Zo skromného westernu sa stal celosvetový trhák, ktorý vypredával kiná od Ameriky až po Sovietsky zväz. Len v bývalom ZSSR si vstupenku naň zakúpilo neuveriteľných 67 miliónov divákov.

Ako to už pri legendách býva, nie každý pokus o ich oživenie má rovnaký úspech. Pokračovanie s názvom Návrat siedmich statočných (1966) síce opäť siahlo po rovnakej téme, no zostalo skôr ozvenou než odkazom. A keď sa Hollywood rozhodol pre „remake remaku“ (Sedem statočných, 2016), potvrdilo sa, že niektoré príbehy majú svoje nenahraditeľné tváre a dvakrát sa rovnaký úspech zopakovať nedá.

Aj po 65 rokoch zostáva Sedem statočných synonymom cti, odvahy a tichej dohody medzi mužom a jeho svedomím – pripomienkou čias, keď statočnosť nebola póza, ale povaha.