Quantcast
< sekcia Zahraničie

Vedci: Laboratórne potraviny môžu znížiť dopady na životné prostredie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Miroslava Siváková

Podľa výsledkov štúdie má požívanie alternatívnych potravín rovnaký vplyv na planétu ako vegetariánska či vegánska strava, no poskytuje komplexnejšiu paletu základných živín.

Helsinki 26. apríla (TASR) - Fínski vedci zistili, že laboratórne pestovanie mäsa a hmyzu môže v budúcnosti výrazne ušetriť vodu a obmedziť emisie uhlíka. Tlak na planétu sa tak v porovnaní so súčasnou produkciou potravín môže znížiť až o 80 percent. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

V ostatných rokoch vedci vyvíjajú množstvo špeciálnych potravín s vysokým obsahom bielkovín a iných výživných látok. Tieto potraviny v porovnaní s bežnými potravinami predstavujú oveľa menšiu záťaž pre planétu a životné prostredie.

Fínski vedci sa v štúdii zameranej na skúmanie environmentálnych dopadov takýchto potravín sústredili na tri hlavné oblasti – využívanie vody, pôdy a emisie uhlíka. "Výrazné obmedzenie živočíšnej stravy a zaradenie rastlinných proteínových alternatív a potravín budúcnosti do jedálnička môže výrazne znížiť dopady na životné prostredie v súvislosti s globálnym otepľovaním a využívaním pôdy aj vody," uviedla Rachel Mazacová z Helsinskej univerzity.

Podľa výsledkov štúdie uverejnených v časopise Nature Food má požívanie alternatívnych potravín rovnaký vplyv na planétu ako vegetariánska či vegánska strava, no poskytuje komplexnejšiu paletu základných živín. Výroba takýchto potravín bude v budúcnosti závisieť od postupov založených na špičkových technológiách, napríklad pestovaní živočíšnych či rastlinných buniek v laboratórnych bioreaktoroch.

Medzi skúmané potraviny – niektoré z nich zatiaľ len v ranej fáze vývoja – patrili laboratórne vypestované druhy hmyzu a svrčkov, vaječné bielky pochádzajúce z laboratórnych kuracích buniek, hnedé chaluhy, proteínové prášky vyrobené z húb a mikroorganizmov, jedlé riasy a umelo vyrobené mlieko, mäso a bobuľové ovocie.

Niektorí vedci sú však voči prechodu na alternatívne druhy potravín skeptickí. Asaf Tzachor z Cambridgeskej univerzity, ktorý nebol súčasťou výskumu, upozorňuje, že hoci ide o sľubné objavy, môžu stroskotať na neochote obyvateľstva prejsť na takúto stravu.

Viaceré štúdie podľa BBC ukázali, že prechod na rastlinnú stravu má pozitívne účinky na zdravie aj životné prostredie. Medzivládny panel o zmene klímy vo svojej nedávnej správe odporučil ľuďom prejsť na vyváženú stravu založenú na zelenine a obilninách, ktorú môžu občas doplniť o udržateľne vyrábané mäso a mliečne výrobky.