FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok povedal, že „svet nikdy nezabudne“ na to, čo sa stalo 4. júna 1989, aj keď sa Peking „aktívne snaží cenzurovať fakty“.
Autor TASR
Tchaj-pej 4. júna (TASR) - Taiwanský prezident Laj Čching-te v stredu prisľúbil, že nezabudne na obete zásahu čínskej armády proti demonštrantom, ktorí v roku 1989 na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu požadovali demokratizáciu krajiny. V stredu 4. júna uplynulo presne 36 rokov od tejto tragédie. Podobné vyjadrenia mal aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, napísala agentúra AFP, z ktorej čerpala TASR.
„Pamätáme si obete našich predchodcov, poznáme hodnotu slobody a nemôžeme ignorovať eróziu globálnej demokracie a právneho štátu v dôsledku autoritárskej expanzie,“ napísal taiwanský prezident na Facebooku.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok povedal, že „svet nikdy nezabudne“ na to, čo sa stalo 4. júna 1989, aj keď sa Peking „aktívne snaží cenzurovať fakty“.
„Dnes si pripomíname odvahu čínskych občanov, ktorí prišli o život pri snahe uplatniť si svoje základné slobody, ako aj tých, ktorí sú dodnes prenasledovaní za to, že požadujú vyvodenie zodpovednosti a spravodlivosť za udalosti zo 4. júna 1989,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.
„Ich odvaha zoči-voči istému nebezpečenstvu nám pripomína, že princípy slobody, demokracie a sebaurčenia nie sú len americkými hodnotami. Sú to ľudské hodnoty, ktoré Komunistická strana Číny nedokáže vymazať,“ uviedol Rubio.
Rubio bol počas svojho dlhoročného pôsobenia v Senáte amerického Kongresu hlasným obhajcom ľudských práv, najmä v súvislosti s Čínou. Stál aj na čele iniciatív s cieľom uvaliť sankcie voči Číne za to, ako zaobchádza s prevažne moslimskou ujgurskou menšinou, pripomína AFP.
Protesty v roku 1989 vypukli po smrti bývalého generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga. Prví študenti sa začali na Námestí nebeského pokoja zhromažďovať prakticky okamžite po smrti tejto vedúcej osobnosti demokratizácie čínskej politiky, ktorá zomrela 15. apríla. Chu bol významnou osobnosťou demokratizačného hnutia, ktorú v roku 1987 odstránili protireformní komunisti pre údajný buržoázny liberalizmus.
Dňa 2. júna 1989 dostala armáda rozkaz vyčistiť Námestie nebeského pokoja a priľahlé ulice od demonštrantov. V noci z 3. na 4. júna obkľúčila námestie a protestujúcich po šiestich týždňoch brutálne rozohnala.
Pri krvavom potlačení demonštrácií prišli o život stovky ľudí, avšak ani dnes nie je známy presný počet obetí.
Zatiaľ čo svet si krvavé udalosti v Pekingu spred 36 rokov pravidelne pripomína, v samotnej Číne je táto udalosť tabuizovaná, píše AFP. Pripomenuli si ju aj na Taiwane, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, a pohrozila, že v prípade potreby použije proti tamojšiemu separatizmu aj vojenskú silu.
„Pamätáme si obete našich predchodcov, poznáme hodnotu slobody a nemôžeme ignorovať eróziu globálnej demokracie a právneho štátu v dôsledku autoritárskej expanzie,“ napísal taiwanský prezident na Facebooku.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok povedal, že „svet nikdy nezabudne“ na to, čo sa stalo 4. júna 1989, aj keď sa Peking „aktívne snaží cenzurovať fakty“.
„Dnes si pripomíname odvahu čínskych občanov, ktorí prišli o život pri snahe uplatniť si svoje základné slobody, ako aj tých, ktorí sú dodnes prenasledovaní za to, že požadujú vyvodenie zodpovednosti a spravodlivosť za udalosti zo 4. júna 1989,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.
„Ich odvaha zoči-voči istému nebezpečenstvu nám pripomína, že princípy slobody, demokracie a sebaurčenia nie sú len americkými hodnotami. Sú to ľudské hodnoty, ktoré Komunistická strana Číny nedokáže vymazať,“ uviedol Rubio.
Rubio bol počas svojho dlhoročného pôsobenia v Senáte amerického Kongresu hlasným obhajcom ľudských práv, najmä v súvislosti s Čínou. Stál aj na čele iniciatív s cieľom uvaliť sankcie voči Číne za to, ako zaobchádza s prevažne moslimskou ujgurskou menšinou, pripomína AFP.
Protesty v roku 1989 vypukli po smrti bývalého generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga. Prví študenti sa začali na Námestí nebeského pokoja zhromažďovať prakticky okamžite po smrti tejto vedúcej osobnosti demokratizácie čínskej politiky, ktorá zomrela 15. apríla. Chu bol významnou osobnosťou demokratizačného hnutia, ktorú v roku 1987 odstránili protireformní komunisti pre údajný buržoázny liberalizmus.
Dňa 2. júna 1989 dostala armáda rozkaz vyčistiť Námestie nebeského pokoja a priľahlé ulice od demonštrantov. V noci z 3. na 4. júna obkľúčila námestie a protestujúcich po šiestich týždňoch brutálne rozohnala.
Pri krvavom potlačení demonštrácií prišli o život stovky ľudí, avšak ani dnes nie je známy presný počet obetí.
Zatiaľ čo svet si krvavé udalosti v Pekingu spred 36 rokov pravidelne pripomína, v samotnej Číne je táto udalosť tabuizovaná, píše AFP. Pripomenuli si ju aj na Taiwane, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, a pohrozila, že v prípade potreby použije proti tamojšiemu separatizmu aj vojenskú silu.
