Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Lajčák uviedol, že nie je zástancom toho, aby sa politika robila na ulici, i keď je očividné, že politické inštitúcie v Bosne nefungujú.
Autor TASR
Sarajevo 24. júna (TASR) - Kľúčoví funkcionári EÚ vrátane šéfky zahraničnej politiky Catherine Ashtonovej či komisára pre rozšírenie Štefana Füleho sú sklamaní nezodpovedným prístupom politikov z Bosny a Hercegoviny. V rozhovore pre sarajevský denník Dnevni avaz, z ktorého dnes citovala tlačová agentúra Tanjug, to povedal slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Ako upozornil, v únii je čoraz viac tých, ktorí hovoria o sankciách voči Bosne z dôvodu, že krajina nesplnila sľuby dané Bruselu.
"V EÚ existujú hlasy, ktoré podporujú zmenu politiky. Hovoria, že pozitívny prístup neprináša výsledky. Neverím, že môžu prísť cestou sankcií, ale ľudia hovoria, že spravili všetko, čo mohli, no bezvýsledne. Ani jeden sľub, ktorý nám dali, nebol splnený," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Ako dodal, tieto postoje tlmočil aj prezidentovi bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Miloradovi Dodikovi. Lajčák Dodikovi potvrdil, že je pripravený na tom pláne pracovať, naďalej sa však domnieva, že RS nie je hlavným vinníkom za zastavenie sa na ceste Bosny k EÚ.
Bosna je v kríze
V súvislosti s bosnianskym sporom o jednotné rodné čísla Lajčák uviedol, že nie je zástancom toho, aby sa politika robila na ulici, i keď je očividné, že politické inštitúcie v Bosne nefungujú.
"Ak politici nevedia vyriešiť elementárne otázky ako jednotné rodné číslo občanov, ak blokády viedli k tomu, že deti nemôžu to číslo dostať, v tom prípade tu niečo nie je v poriadku," konštatoval.
Bosna je už vyše 20 dní v politickej kríze. Tá vznikla v štátnych inštitúciách po tom, čo občania začiatkom mesiaca zablokovali budovu, v ktorej sa nachádzalo zhruba 2000 ľudí - vrátane 200 cudzincov z 27 krajín.
Spor okolo rodných čísiel má korene aj v etnickom rozkole. Bosnianski Srbi naliehajú na zavedenie systému na základe geografickej lokality narodenia dieťaťa, a tým prakticky na základe etnickej príslušnosti.
Bosnianski Moslimovia túto myšlienku odmietli s tým, že by dodatočne posilnila hranice medzi etnickými skupinami a marila by plán na návrat utečencov do svojich domovov, ktoré museli opustiť počas vojny.
Dlhoročné hašterenie medzi politikmi prakticky o všetkých záležitostiach bráni krajine v zavedení funkčných inštitúcií a viedlo aj k zablokovaniu jej cesty k členstvu v Európskej únii.
Ako upozornil, v únii je čoraz viac tých, ktorí hovoria o sankciách voči Bosne z dôvodu, že krajina nesplnila sľuby dané Bruselu.
"V EÚ existujú hlasy, ktoré podporujú zmenu politiky. Hovoria, že pozitívny prístup neprináša výsledky. Neverím, že môžu prísť cestou sankcií, ale ľudia hovoria, že spravili všetko, čo mohli, no bezvýsledne. Ani jeden sľub, ktorý nám dali, nebol splnený," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Ako dodal, tieto postoje tlmočil aj prezidentovi bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Miloradovi Dodikovi. Lajčák Dodikovi potvrdil, že je pripravený na tom pláne pracovať, naďalej sa však domnieva, že RS nie je hlavným vinníkom za zastavenie sa na ceste Bosny k EÚ.
Bosna je v kríze
V súvislosti s bosnianskym sporom o jednotné rodné čísla Lajčák uviedol, že nie je zástancom toho, aby sa politika robila na ulici, i keď je očividné, že politické inštitúcie v Bosne nefungujú.
"Ak politici nevedia vyriešiť elementárne otázky ako jednotné rodné číslo občanov, ak blokády viedli k tomu, že deti nemôžu to číslo dostať, v tom prípade tu niečo nie je v poriadku," konštatoval.
Bosna je už vyše 20 dní v politickej kríze. Tá vznikla v štátnych inštitúciách po tom, čo občania začiatkom mesiaca zablokovali budovu, v ktorej sa nachádzalo zhruba 2000 ľudí - vrátane 200 cudzincov z 27 krajín.
Spor okolo rodných čísiel má korene aj v etnickom rozkole. Bosnianski Srbi naliehajú na zavedenie systému na základe geografickej lokality narodenia dieťaťa, a tým prakticky na základe etnickej príslušnosti.
Bosnianski Moslimovia túto myšlienku odmietli s tým, že by dodatočne posilnila hranice medzi etnickými skupinami a marila by plán na návrat utečencov do svojich domovov, ktoré museli opustiť počas vojny.
Dlhoročné hašterenie medzi politikmi prakticky o všetkých záležitostiach bráni krajine v zavedení funkčných inštitúcií a viedlo aj k zablokovaniu jej cesty k členstvu v Európskej únii.
