MS vo futbale 2026
Všetky správy
Osobitný predstaviteľ predsedu gruzínskej vlády pre vzťahy s Ruskou federáciou Zurab Abašidze denníku Izvestija potvrdil, že posledné slovo v otázke obnovenia letov medzi oboma krajinami má Rusko.
Autor TASR
Moskva 27. novembra (TASR) - Letecké spojenie medzi Ruskom a Gruzínskom by mohlo byť obnovené v prvej polovici roku 2020. Do Nového roka to nebude možné vzhľadom na súčasnú politickú krízu v Gruzínsku. S odvolaním sa na denník Izvestija a zdroj v ruskej vláde o tom v stredu informovala agentúra TASS.
Zdroj spresnil, že Rusko prerušilo letecké spojenie s Gruzínskom jednostranne, preto aj rozhodnutie o tom zruší jednostranne.
Osobitný predstaviteľ predsedu gruzínskej vlády pre vzťahy s Ruskou federáciou Zurab Abašidze denníku Izvestija potvrdil, že posledné slovo v otázke obnovenia letov medzi oboma krajinami má Rusko. Zdôraznil, že Gruzínsko obnovenie leteckého spojenia uvíta.
Bývalý námestník ruského ministerstva zahraničných vecí a poslanec Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Grigorij Karasin v rozhovore pre TASS upozornil, že podmienkou pre obnovenie letov medzi Gruzínskom a Ruskom musí byť "primeraná morálna a politická situácia" v kaukazskej republike, k čomu podľa neho zatiaľ nedošlo.
TASS dodal, že Karasin ani Abašidze, ktorí sa vo štvrtok stretnú v Prahe, nespájajú obnovenie leteckého spojenia s protivládnymi protestmi prebiehajúcimi v gruzínskej metropole Tbilisi.
Podľa Karasina Moskva chce, aby "vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom boli nezávislé od vnútropolitických procesov".
Gruzínska strana je zasa presvedčená, že zhromaždenia odporcov súčasnej vlády v Tbilisi by nemali mať veľký vplyv na tok turistov.
Protesty v Tbilisi sa začali po tom, ako gruzínsky parlament 14. novembra nepodporil myšlienku ústavných zmien týkajúcich sa usporiadania parlamentných volieb v roku 2020 podľa pomerného systému s nulovou bariérou pre vstup do parlamentu. Väčšina poslancov, členov či sympatizantov vládnucej strany Gruzínsky sen sa vyslovila proti tejto iniciatíve.
Po neúspechu hlasovania sa občianski aktivisti a opoziční politici zhromaždili pri budove parlamentu a žiadali splnenie požiadaviek opozície. Po niekoľkých dňoch proti demonštrantom, blokujúcim aj vchody do parlamentu, zasiahla polícia pomocou vodných diel a slzotvorného plynu.
Demonštrácie, ktorých účastníci mali rovnaký cieľ, sa pred gruzínskym parlamentom konali aj počas leta.
Júnové protesty sa v tejto kaukazskej republike začali po tom, ako v gruzínskom parlamente vystúpil poslanec ruskej Štátnej dumy Sergej Gavrilov, ktorý tam predsedal Medziparlamentnému zhromaždeniu pravoslávia (IAO). Miestne médiá o ňom totiž napísali, že v čase rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 podporoval separatistické regióny Abcházsko a Osetsko. Gruzínska opozícia označila Gavrilovovu prítomnosť za provokáciu a kritizovala i fakt, že ako predsedajúci IAO hovoril po rusky.
Zdroj spresnil, že Rusko prerušilo letecké spojenie s Gruzínskom jednostranne, preto aj rozhodnutie o tom zruší jednostranne.
Osobitný predstaviteľ predsedu gruzínskej vlády pre vzťahy s Ruskou federáciou Zurab Abašidze denníku Izvestija potvrdil, že posledné slovo v otázke obnovenia letov medzi oboma krajinami má Rusko. Zdôraznil, že Gruzínsko obnovenie leteckého spojenia uvíta.
Bývalý námestník ruského ministerstva zahraničných vecí a poslanec Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Grigorij Karasin v rozhovore pre TASS upozornil, že podmienkou pre obnovenie letov medzi Gruzínskom a Ruskom musí byť "primeraná morálna a politická situácia" v kaukazskej republike, k čomu podľa neho zatiaľ nedošlo.
TASS dodal, že Karasin ani Abašidze, ktorí sa vo štvrtok stretnú v Prahe, nespájajú obnovenie leteckého spojenia s protivládnymi protestmi prebiehajúcimi v gruzínskej metropole Tbilisi.
Podľa Karasina Moskva chce, aby "vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom boli nezávislé od vnútropolitických procesov".
Gruzínska strana je zasa presvedčená, že zhromaždenia odporcov súčasnej vlády v Tbilisi by nemali mať veľký vplyv na tok turistov.
Protesty v Tbilisi sa začali po tom, ako gruzínsky parlament 14. novembra nepodporil myšlienku ústavných zmien týkajúcich sa usporiadania parlamentných volieb v roku 2020 podľa pomerného systému s nulovou bariérou pre vstup do parlamentu. Väčšina poslancov, členov či sympatizantov vládnucej strany Gruzínsky sen sa vyslovila proti tejto iniciatíve.
Po neúspechu hlasovania sa občianski aktivisti a opoziční politici zhromaždili pri budove parlamentu a žiadali splnenie požiadaviek opozície. Po niekoľkých dňoch proti demonštrantom, blokujúcim aj vchody do parlamentu, zasiahla polícia pomocou vodných diel a slzotvorného plynu.
Demonštrácie, ktorých účastníci mali rovnaký cieľ, sa pred gruzínskym parlamentom konali aj počas leta.
Júnové protesty sa v tejto kaukazskej republike začali po tom, ako v gruzínskom parlamente vystúpil poslanec ruskej Štátnej dumy Sergej Gavrilov, ktorý tam predsedal Medziparlamentnému zhromaždeniu pravoslávia (IAO). Miestne médiá o ňom totiž napísali, že v čase rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 podporoval separatistické regióny Abcházsko a Osetsko. Gruzínska opozícia označila Gavrilovovu prítomnosť za provokáciu a kritizovala i fakt, že ako predsedajúci IAO hovoril po rusky.
