Akadémia TASR
Všetky správy
Veľká časť ľudí v južnom Libanone sú podporovatelia milícií Hizballáhu alebo ich spriazneného politického hnutia Amal.
Autor TASR
Bejrút 27. januára (TASR) - Libanonské ozbrojené sily sa v pondelok presunuli do niekoľkých ďalších dedín v južnom Libanone. Došlo k tomu krátko po oznámení, že prímerie medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh sa predlžuje do 18. februára, informovala agentúra DPA, píše TASR.
Libanonské sily znovu vstúpili do miest Majs al-Džabal a Húla, ktoré sa nachádzajú pozdĺž demarkačnej línie so susedným Izraelom.
Veľká časť ľudí v južnom Libanone sú podporovatelia milícií Hizballáhu alebo ich spriazneného politického hnutia Amal. Podľa DPA na mnohých z áut, ktoré sa v sprievode libanonskej armády vracali do týchto dedín, boli vyvesené žlté vlajky Hizballáhu.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) nedávno informoval, že na juh a do ďalších oblastí Libanonu sa od začiatku platnosti prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom vrátili už desaťtisíce ľudí. Mnohé lokality v blízkosti hraníc však zostávajú opustené kvôli pokračujúcej prítomnosti izraelských jednotiek.
Izrael a proiránske hnutie Hizballáh uzavreli dohodu o prímerí 27. novembra 2024. V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone a Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN.
Izrael však svoj odsun z južného Libanonu do 60 dní neukončil, preto bola platnosť prímeria predĺžená do 18. februára.
Sporadické vzájomné prestrelky v libanonsko-izraelskom pohraničí sa stali prakticky každodennými od 8. októbra 2023 - deň po útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla vojna v Pásme Gazy.
V druhej polovici septembra 2024 izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone a zabila aj niekoľko jeho veliteľov vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha.
Od začiatku októbra 2024 izraelská armáda podnikala aj pozemnú operáciu na juhu Libanonu.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone, kde má svojich zástupcov vo vláde i ako poslancov v parlamente. Proti Izraelu bojuje už od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny, vrátane USA, ho považujú za teroristickú organizáciu. EÚ označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu.
Libanonské sily znovu vstúpili do miest Majs al-Džabal a Húla, ktoré sa nachádzajú pozdĺž demarkačnej línie so susedným Izraelom.
Veľká časť ľudí v južnom Libanone sú podporovatelia milícií Hizballáhu alebo ich spriazneného politického hnutia Amal. Podľa DPA na mnohých z áut, ktoré sa v sprievode libanonskej armády vracali do týchto dedín, boli vyvesené žlté vlajky Hizballáhu.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) nedávno informoval, že na juh a do ďalších oblastí Libanonu sa od začiatku platnosti prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom vrátili už desaťtisíce ľudí. Mnohé lokality v blízkosti hraníc však zostávajú opustené kvôli pokračujúcej prítomnosti izraelských jednotiek.
Izrael a proiránske hnutie Hizballáh uzavreli dohodu o prímerí 27. novembra 2024. V súlade s dohodou má Hizballáh zastaviť svoje operácie v južnom Libanone a Izrael má odtiaľ stiahnuť svoje jednotky a do 60 dní odovzdať kontrolu nad regiónom libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN.
Izrael však svoj odsun z južného Libanonu do 60 dní neukončil, preto bola platnosť prímeria predĺžená do 18. februára.
Sporadické vzájomné prestrelky v libanonsko-izraelskom pohraničí sa stali prakticky každodennými od 8. októbra 2023 - deň po útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla vojna v Pásme Gazy.
V druhej polovici septembra 2024 izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone a zabila aj niekoľko jeho veliteľov vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha.
Od začiatku októbra 2024 izraelská armáda podnikala aj pozemnú operáciu na juhu Libanonu.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone, kde má svojich zástupcov vo vláde i ako poslancov v parlamente. Proti Izraelu bojuje už od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny, vrátane USA, ho považujú za teroristickú organizáciu. EÚ označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu.
