Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Dlhoročný maďarský premiér na zasadnutiach Európskej rady často využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku alebo pomoci Ukrajine, pripomína Politico.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Agia Napa 23. apríla (TASR) - V cyperskom letovisku Agia Napa vo štvrtok večer začalo neformálne zasadnutie Európskej rady. Na summit nedorazili slovinský premiér Rober Golob, rakúsky kancelár Christian Stocker ani predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý sa po prehratých voľbách podľa vlastných slov sústreďuje na odovzdanie vlády. Niektorí lídri sa nazdávajú, že zmena na poste maďarského premiéra pomôže urýchliť proces prijatia Ukrajiny do EÚ. Podľa belgického premiéra Barta de Wevera sa však mierne preceňuje, ako hladšie budú európske summity prebiehať bez Orbána za rokovacím stolom. TASR o tom informuje s odvolaním na portál Politico.
Dlhoročný maďarský premiér na zasadnutiach Európskej rady často využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku alebo pomoci Ukrajine, pripomína Politico. Počas marcového zasadnutia predseda Európskej rady António Costa uviedol, že jeho správanie sa podobá „vydieraniu“ a je „úplne neprijateľné“.
Orbán podľa šéfa belgickej vlády zastával „náročné“, avšak „nie neprekonateľné pozície“. Hoci sa situácia teraz môže trochu upokojiť, v Európe sú aj iné krajiny s lídrami, ktorí sa nie vždy pridajú k európskemu konsenzu, pripomenul de Wever pri príchode na štvrtkové stretnutie.
Na zasadnutí je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyhlásil, že Orbán prehral maďarské voľby, pretože šíril nenávisť. „Nemôžete podnecovať nenávisť voči svojim susedom. Teraz vidíme výsledok,“ uviedol s odkazom na maďarské voľby. S ich víťazom Péterom Magyarom podľa vlastných zatiaľ nehovoril, ale Kyjev je pripravený na rokovania.
Estónsky premiér Kristen Michal si myslí, že po odchode Orbána sa teraz EÚ môže sústrediť na rozširovanie 27-členného bloku okrem iných štátov aj o Ukrajinu a Moldavsko.
Očakáva sa, že Zelenskyj túto tému na štvrtkovej schôdzke otvorí. Viackrát poznamenal, že jeho krajina by mohla do EÚ vstúpiť už v roku 2027. „Bojujeme za spoločné európske hodnoty. Verím, že si zaslúžime plné členstvo v Európskej únii,“ poznamenal Zelenskyj, podľa ktorého Ukrajine nestačia symbolické gestá.
Zelenského nádej na urýchlené členstvo Ukrajiny však odmietla väčšina členských štátov. „Nemyslím si, že je realistické, aby sa to podarilo 1. januára 2027,“ povedal pred príchodom na stretnutie lídrov chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. „Doteraz sa neotvorili žiadne klastre a to je takmer začiatok mája. Proces rozširovania nie je možné skrátiť natoľko, aby sa dal zvládnuť za sedem mesiacov,“ uviedol šéf chorvátskej vlády.
Plenkovič poznamenal, že jeho krajina do EÚ vstúpila relatívne rýchlo a pritom vyjednávania trvali šesť rokov. „Vo všeobecnosti existuje vôľa tento proces urýchliť, ale plné členstvo je pri bežných postupoch za sedem mesiacov nepravdepodobné,“ poznamenal.
Dlhoročný maďarský premiér na zasadnutiach Európskej rady často využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku alebo pomoci Ukrajine, pripomína Politico. Počas marcového zasadnutia predseda Európskej rady António Costa uviedol, že jeho správanie sa podobá „vydieraniu“ a je „úplne neprijateľné“.
Orbán podľa šéfa belgickej vlády zastával „náročné“, avšak „nie neprekonateľné pozície“. Hoci sa situácia teraz môže trochu upokojiť, v Európe sú aj iné krajiny s lídrami, ktorí sa nie vždy pridajú k európskemu konsenzu, pripomenul de Wever pri príchode na štvrtkové stretnutie.
Na zasadnutí je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyhlásil, že Orbán prehral maďarské voľby, pretože šíril nenávisť. „Nemôžete podnecovať nenávisť voči svojim susedom. Teraz vidíme výsledok,“ uviedol s odkazom na maďarské voľby. S ich víťazom Péterom Magyarom podľa vlastných zatiaľ nehovoril, ale Kyjev je pripravený na rokovania.
Estónsky premiér Kristen Michal si myslí, že po odchode Orbána sa teraz EÚ môže sústrediť na rozširovanie 27-členného bloku okrem iných štátov aj o Ukrajinu a Moldavsko.
Očakáva sa, že Zelenskyj túto tému na štvrtkovej schôdzke otvorí. Viackrát poznamenal, že jeho krajina by mohla do EÚ vstúpiť už v roku 2027. „Bojujeme za spoločné európske hodnoty. Verím, že si zaslúžime plné členstvo v Európskej únii,“ poznamenal Zelenskyj, podľa ktorého Ukrajine nestačia symbolické gestá.
Zelenského nádej na urýchlené členstvo Ukrajiny však odmietla väčšina členských štátov. „Nemyslím si, že je realistické, aby sa to podarilo 1. januára 2027,“ povedal pred príchodom na stretnutie lídrov chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. „Doteraz sa neotvorili žiadne klastre a to je takmer začiatok mája. Proces rozširovania nie je možné skrátiť natoľko, aby sa dal zvládnuť za sedem mesiacov,“ uviedol šéf chorvátskej vlády.
Plenkovič poznamenal, že jeho krajina do EÚ vstúpila relatívne rýchlo a pritom vyjednávania trvali šesť rokov. „Vo všeobecnosti existuje vôľa tento proces urýchliť, ale plné členstvo je pri bežných postupoch za sedem mesiacov nepravdepodobné,“ poznamenal.
