Brusel 22. januára (TASR) - Európska jednota a potreba spolupráce s USA boli vo štvrtok večer hlavnými odkazmi lídrov členských krajín EÚ pred začatím mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, ktorého hlavným bodom sú transatlantické a vzájomné obchodné vzťahy. Informuje o tom spravodajca TASR.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril nádej, že EÚ a USA nájdu spôsob, ako prekonať pretrvávajúce napätie, lebo obe strany túto transatlantickú alianciu budovali 75 rokov. Zdôraznil, že pozornosť lídrov sa musí presunúť na posilnenie eurobloku z hľadiska jeho obrany a konkurencieschopnosti, ktoré vníma ako „dve strany tej istej mince“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil, že európska jednota počas tohto týždňa pomohla zmierniť napätie s USA. Novinárom odkázal, že Európa ukázala, že stojí po boku Dánska a že EÚ je jednotná a silná, reaguje rýchlo a je schopná obnoviť poriadok.

„Tento týždeň sme začali eskaláciou, hrozbami invázie a clami. Vrátili sme sa do situácie, ktorú považujem za oveľa prijateľnejšiu, ale zostávame ostražití. Keď Európa reaguje jednotne a využíva nástroje, ktoré má k dispozícii, môže si to vynútiť rešpekt. A to je dobrá vec,“ opísal situáciu.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová pred novinármi uviedla, že Dánsko a Grónsko sú otvorené spolupráci s USA na budovaní ich obrannej dohody z roku 1951, ktorá umožnila Američanom zriadiť vojenské základne v Grónsku.

„Keď Európa nie je rozdelená, keď stojíme spolu a keď sme jasní a silní aj v našej ochote postaviť sa za seba, potom sa ukážu výsledky. Myslím si, že sme sa v posledných dňoch a týždňoch niečo naučili,“ uviedla.

Poľský premiér Donald Tusk povedal, že jednota je potrebná nielen medzi členmi EÚ, ale aj s Kanadou, Islandom a Spojeným kráľovstvom. To podľa neho môže predísť „veľmi zvláštnym medzinárodným problémom“. Dodal, že to, čo dnešná politika potrebuje, je dôvera a rešpekt medzi všetkými partnermi, nie dominancia.

Návrh využiť najsilnejšiu obchodnú zbraň EÚ - nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI) - považuje litovský prezident Gitanas Nauséda za nevhodný. Varoval, že by to len vystupňovalo napätie s USA. Dodal, že EÚ by sa mala zamerať radšej na obnovenie dôvery s Washingtonom a na spoluprácu s USA.

Rakúsky kancelár Christian Stocker možné ďalšie americké clá označil za novú hrozbu pre Európu. Ich dôvod vníma ako „do značnej miery odtrhnutý od faktov“, čo si podľa neho vyžaduje reakciu lídrov EÚ.

Rumunský prezident Nicušor Dan na otázku novinárov, či došlo k narušeniu transatlantických vzťahov, odpovedal, že nie, a odkázal, že Európa ešte stále môže s USA diskutovať o dôležitých záležitostiach.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Frederiksenová: V NATO je zhoda na potrebe trvalej prítomnosti v Arktíde

Členské štáty NATO sa zhodujú v tom, že je potrebné ustanoviť trvalú prítomnosť NATO v oblasti Arktídy, kam patrí aj okolie Grónska. Pri príchode na summit Európskej rady v Bruseli to uviedla dánska premiérka Mette Frederiksenová. Zdôraznila tiež, že o svojej suverenite Dánsko so Spojenými štátmi rokovať nebude. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

Americký prezident Donald Trump v stredu po rokovaniach s generálnym tajomník NATO Markom Ruttem oznámil rámcovú dohodu o Grónsku a celom arktickom regióne. Vďaka nej podľa vlastných slov ustúpil od svojho pôvodného zámeru uvaliť dodatočné clo na dovoz z ôsmich európskych krajín, ktoré sa v spore o Grónsko aktívne angažovali, a zároveň vylúčil použitie sily na získanie Grónska.

Frederiksenová sa poďakovala európskym štátom, ktoré sa postavili za Dánsko a Grónsko. Podpora v tejto podľa nej veľmi náročnej situácii bola mimoriadne dôležitá.

Trump svoj záujem o Grónsko odôvodňoval národnou bezpečnosťou a údajnými hrozbami zo strany Ruska a Číny. NATO po rokovaniach oznámilo, že v Arktíde posilní bezpečnosť. Dánsko podľa Frederiksenovej zároveň požiadalo Alianciu, aby zvýšila svoju prítomnosť v oblasti.

„Všetci v NATO - arktické, ale aj ostatné členské štáty - sa zhodujú na tom, že potrebujeme trvalú prítomnosť NATO v arktickej oblasti vrátane okolia Grónska,“ uviedla dánska premiérka.

Podrobnosti Trumpom zmienenej dohody zostávajú nejasné, zdroj agentúry AFP ale tvrdí, že jej súčasťou je ustanovenie, že Spojené štáty a Dánsko prerokujú obrannú zmluvu z roku 1951, ktorá sa týka Grónska. Trump tiež povedal, že dohoda poskytne USA „plný prístup“ k Grónsku.

Frederiksenová pred summitom v Bruseli zdôraznila, že rokovať o suverenite Dánska nie je možné. „Sme ochotní spolupracovať s USA, ako sme to vždy robili v oblasti bezpečnosti. Naše červené čiary však spočívajú v tom, že naše demokratické pravidlá nie sú predmetom diskusie,“ uviedla. Dúfa, že USA a Dánsko nájdu v otázke Grónska politické riešenie v rámci demokracie a spolupráce ako spojenci.