Brusel 15. októbra (TASR) - Lídri Európskej únie (EÚ) sa počas štvrtkových rokovaní na samite v Bruseli nedokázali zhodnúť na budúcom dlhodobom rozpočte eurobloku. Podľa správ DPA rozdiely sú hlboké medzi bohatými a rozpočtovo zodpovednými krajinami a tými, ktoré sú závislé od kohéznych platieb, prostriedkov na znižovanie ekonomických rozdielov v rámci Únie, informuje spravodajca TASR.

Šéfovia vlád a štátov vo štvrtok vyjadrili silný nesúhlas s novým návrhom dlhodobého rozpočtu, čo vyvoláva pochybnosti, či sa podarí dosiahnuť dohodu do konca roka. Očakávalo sa, že k finálnej podobe viacročného finančného rámca (VFR) národní lídri dospejú na decembrovom samite.

To je aj želanie predsedu Európskej rady Antónia Costu, ktorý opakovane vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť kompromis do konca tohto roka, hoci k tomu nemusí naozaj dôjsť. Holandský premiér Rob Jetten totiž na samite uviedol, že „je dôležitejšie mať dobrú dohodu než zlú dohodu“.

„Čelíme veľmi náročným rokovaniam o budúcich financiách EÚ. Musíme spoločný rozpočet oproti návrhom Európskej komisie (EK) výrazne znížiť. Žiadny členský štát Európskej únie si toto nemôže dovoliť,“ vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz pred zasadnutím Európskej rady.

EK navrhla zvýšenie objemu sedemročného rozpočtu EÚ (2028 - 2034) na 1,985 bilióna eur. Írske predsedníctvo v Rade EÚ navrhlo minulý týždeň kompromisný návrh vo výške 1,826 bilióna eur, čo však rozpory medzi členskými štátmi nezmiernilo. Súčasný dlhodobý rozpočet na roky 2021 až 2027 má objem 1,2 bilióna eur.

Členské štáty odvádzajú príspevky do spoločného rozpočtu na základe svojej ekonomickej výkonnosti, čiže veľké a bohaté ekonomiky prispievajú viac než ostatné krajiny.

Komisia navrhla rozpočet, ktorý okrem tradičných politík EÚ chce podporiť aj nové priority. Nové zdroje chce EK napríklad na podporu konkurencieschopnosti a obranných kapacít.

Takzvané šetrné krajiny Dánsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ku ktorým sa pripája Nemecko a najnovšie aj Belgicko, tvrdia, že ak sa majú pridať nové zdroje, celkový objem nového rozpočtu sa musí výrazne znížiť. Švédsky premiér Ulf Kristersson v Bruseli predložené návrhy EK označil za „neprijateľné“ a upozornil, že pre Švédsko by to znamenalo zvýšiť národné príspevky do eurorozpočtu o takmer 60 %.

Na druhej strane je skupina „priateľov kohézie“, 17 členských krajín, ku ktorým sa hlási aj Slovensko. V mene týchto krajín často vystupuje talianska premiérka Giorgia Meloniová a bojuje za zachovanie tradičných eurofondov pre kohéziu a spoločnú agropolitiku.

Pred októbrovým samitom Meloniová upozornila, že „bez potravinovej bezpečnosti nemôže existovať bezpečnosť ako taká“ a bez rovnakého postavenia všetkých regiónov nemožno hovoriť o skutočnej konkurencieschopnosti. To podľa nej znamená, že na rokovaniach v Bruseli nepodporí škrty, týkajúce sa dotácií pre poľnohospodárstvo a politiku súdržnosti. V tomto duchu sa vo štvrtok ráno konalo aj stretnutie lídrov kohéznych krajín, ktoré zvolala.

Špecifické požiadavky spojené s rozpočtovými výdavkami zas majú pobaltské krajiny susediace s Ruskom alebo Bieloruskom. Ich lídri v Bruseli varovali pred rozsiahlymi škrtmi v rozpočte, ktoré by oslabili nové priority EÚ v oblasti obrany. Pripomenuli tiež, že pre ruskú agresiu na Ukrajine regióny susediace s Ruskom ekonomicky upadajú.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)