O post generálneho tajomníka NATO sa v súčasnosti uchádza aj úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis.
Autor TASR
Vilnius/Tallin 2. apríla (TASR) - Estónsko a Litva podporili v utorok kandidatúru holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO), uvádza TASR podľa agentúry DPA.
"Po dôkladných rozhovoroch sme si istí, že Mark Rutte je pripravený prijať opatrenia na posilnenie Aliancie a že Estónsko môže podporiť jeho ambície," oznámilo ministerstvo zahraničných vecí v Tallinne. Súhlas s Ruttem na tomto poste vyslovila aj estónska premiérka Kaja Kallasová, o ktorej sa pritom v minulosti tiež hovorilo ako o možnej nástupkyni dosluhujúceho šéfa NATO Jensa Stoltenberga.
Litovský prezident Gitanas Nauséda po utorňajšom stretnutí s Ruttem vo Vilniuse označil holandského premiéra za jedného z politikov, ktorí včas rozpoznali hrozbu, akú predstavuje Rusko, a radikálne zmenili svoj postoj k tejto krajine. Rutte zároveň podľa Nausédu prejavil mimoriadne porozumenie a citlivosť voči hrozbám, ktorým čelí tzv. východné krídlo NATO.
Meno Stoltenbergovho nástupcu má byť známe pred júlovým summitom NATO vo Washingtone. Úradujúci šéf Severoatlantickej aliancie sa svojho postu vzdá k 1. októbru, a to po celkovo desiatich rokoch, v rámci ktorých mu funkčné obdobie štyrikrát predĺžili aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine.
DPA pripomína, že Rutte potrebuje súhlas všetkých 32 členských krajín Aliancie, aby mohol byť vymenovaný za jej generálneho tajomníka. V súčasnosti by mohol mať podľa tejto nemeckej tlačovej agentúry podporu 28 členov vrátane krajín ako USA, Británia a Nemecko.
Proti jeho kandidatúre sa však zatiaľ stavajú Maďarsko a Rumunsko. Budapešť ho na tomto poste zatiaľ odmieta podporiť, keďže v minulosti ostro kritizoval maďarskú vládu, a to predovšetkým pre obavy z dodržiavania princípov právneho štátu.
O post generálneho tajomníka NATO sa v súčasnosti uchádza aj úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis.
"Po dôkladných rozhovoroch sme si istí, že Mark Rutte je pripravený prijať opatrenia na posilnenie Aliancie a že Estónsko môže podporiť jeho ambície," oznámilo ministerstvo zahraničných vecí v Tallinne. Súhlas s Ruttem na tomto poste vyslovila aj estónska premiérka Kaja Kallasová, o ktorej sa pritom v minulosti tiež hovorilo ako o možnej nástupkyni dosluhujúceho šéfa NATO Jensa Stoltenberga.
Litovský prezident Gitanas Nauséda po utorňajšom stretnutí s Ruttem vo Vilniuse označil holandského premiéra za jedného z politikov, ktorí včas rozpoznali hrozbu, akú predstavuje Rusko, a radikálne zmenili svoj postoj k tejto krajine. Rutte zároveň podľa Nausédu prejavil mimoriadne porozumenie a citlivosť voči hrozbám, ktorým čelí tzv. východné krídlo NATO.
Meno Stoltenbergovho nástupcu má byť známe pred júlovým summitom NATO vo Washingtone. Úradujúci šéf Severoatlantickej aliancie sa svojho postu vzdá k 1. októbru, a to po celkovo desiatich rokoch, v rámci ktorých mu funkčné obdobie štyrikrát predĺžili aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine.
DPA pripomína, že Rutte potrebuje súhlas všetkých 32 členských krajín Aliancie, aby mohol byť vymenovaný za jej generálneho tajomníka. V súčasnosti by mohol mať podľa tejto nemeckej tlačovej agentúry podporu 28 členov vrátane krajín ako USA, Británia a Nemecko.
Proti jeho kandidatúre sa však zatiaľ stavajú Maďarsko a Rumunsko. Budapešť ho na tomto poste zatiaľ odmieta podporiť, keďže v minulosti ostro kritizoval maďarskú vládu, a to predovšetkým pre obavy z dodržiavania princípov právneho štátu.
O post generálneho tajomníka NATO sa v súčasnosti uchádza aj úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis.