Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Litva susedí s ruskou Kaliningradskou oblasťou aj s Bieloruskom, ktoré je už roky blízkym spojencom Moskvy.
Autor TASR
Vilnius 6. augusta (TASR) - Litovská vojenská spravodajská služba varuje, že Rusko by mohlo zaútočiť na kritickú infraštruktúru v pobaltských štátoch. Použiť by pri nich mohlo zachytené ukrajinské drony, čím by maskovalo pôvod útoku. Vo štvrtok to uviedla vláda vo Vilniuse, informuje agentúra DPA, píše TASR.
Litovský minister obrany Robertas Kaunas uviedol, že vojenská rozviedka má informácie, že „Rusko zvažuje nekonvenčné kinetické útoky proti kritickej infraštruktúre v Pobaltí. Je pravdepodobné, že na tento účel by mohlo použiť ukrajinské drony.“
DPA doplnila, že Kaunas týmto vyhlásením potvrdil informácie portálu 15min.lt.
Minister neskôr novinárom vysvetlil, že Moskva by mohla nasadiť zachytené ukrajinské drony s cieľom zakryť pôvod prípadného útoku na území členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) a odmietnuť zaň zodpovednosť. Podľa Kaunasa táto možná operácia pod falošnou vlajkou je v súčasnosti najpravdepodobnejším scenárom, ktorý v Litve analyzujú.
Zároveň zdôraznil, že Rusko zatiaľ neprijalo konkrétne rozhodnutie o uskutočnení takejto operácie a bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Podľa neho Litva a ďalšie členské štáty NATO monitorujú ruské prípravy a Moskvu už upozornili, že o jej zámeroch vedia.
Litovský prezident Gitanas Nauséda už dávnejšie varoval pred možnými sabotážami a hybridnými útokmi na kritickú infraštruktúru. V krajine preto sprísnili bezpečnostné opatrenia na kľúčových dopravných a energetických objektoch.
Litva susedí s ruskou Kaliningradskou oblasťou aj s Bieloruskom, ktoré je už roky blízkym spojencom Moskvy. Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa krajina cíti byť obzvlášť ohrozená.
Ukrajinská armáda v posledných mesiacoch opakovane útočí na ciele v severozápadnom Rusku blízko hraníc s Pobaltím. Pri týchto útokoch sa jej drony opakovane dostávali do vzdušného priestoru pobaltských štátov a v niektorých prípadoch sa aj zrútili. Niektoré z týchto incidentov podľa Kyjeva súviseli s tým, že ruská protivzdušná obrana alebo systémy elektronického boja narušili ich ovládanie a smer letu.
V súvislosti s útokmi ukrajinských dronov na ruské prístavy a vojenské zariadenia Moskva opakovane obvinila Estónsko, Lotyšsko a Litvu z toho, že Kyjevu umožnili využívať ich vzdušný priestor. Vlády v Tallinne, Rige a Vilniuse tieto nepodložené tvrdenia jednoznačne odmietli ako dezinformácie.
Litovský minister obrany Robertas Kaunas uviedol, že vojenská rozviedka má informácie, že „Rusko zvažuje nekonvenčné kinetické útoky proti kritickej infraštruktúre v Pobaltí. Je pravdepodobné, že na tento účel by mohlo použiť ukrajinské drony.“
DPA doplnila, že Kaunas týmto vyhlásením potvrdil informácie portálu 15min.lt.
Minister neskôr novinárom vysvetlil, že Moskva by mohla nasadiť zachytené ukrajinské drony s cieľom zakryť pôvod prípadného útoku na území členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) a odmietnuť zaň zodpovednosť. Podľa Kaunasa táto možná operácia pod falošnou vlajkou je v súčasnosti najpravdepodobnejším scenárom, ktorý v Litve analyzujú.
Zároveň zdôraznil, že Rusko zatiaľ neprijalo konkrétne rozhodnutie o uskutočnení takejto operácie a bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Podľa neho Litva a ďalšie členské štáty NATO monitorujú ruské prípravy a Moskvu už upozornili, že o jej zámeroch vedia.
Litovský prezident Gitanas Nauséda už dávnejšie varoval pred možnými sabotážami a hybridnými útokmi na kritickú infraštruktúru. V krajine preto sprísnili bezpečnostné opatrenia na kľúčových dopravných a energetických objektoch.
Litva susedí s ruskou Kaliningradskou oblasťou aj s Bieloruskom, ktoré je už roky blízkym spojencom Moskvy. Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa krajina cíti byť obzvlášť ohrozená.
Ukrajinská armáda v posledných mesiacoch opakovane útočí na ciele v severozápadnom Rusku blízko hraníc s Pobaltím. Pri týchto útokoch sa jej drony opakovane dostávali do vzdušného priestoru pobaltských štátov a v niektorých prípadoch sa aj zrútili. Niektoré z týchto incidentov podľa Kyjeva súviseli s tým, že ruská protivzdušná obrana alebo systémy elektronického boja narušili ich ovládanie a smer letu.
V súvislosti s útokmi ukrajinských dronov na ruské prístavy a vojenské zariadenia Moskva opakovane obvinila Estónsko, Lotyšsko a Litvu z toho, že Kyjevu umožnili využívať ich vzdušný priestor. Vlády v Tallinne, Rige a Vilniuse tieto nepodložené tvrdenia jednoznačne odmietli ako dezinformácie.
