Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia Zahraničie

Lotyšský parlament zvolil za prezidenta Edgarsa Rinkevičsa

Novozvolený lotyšský prezident Edgars Rinkevičs, uprostred, vychádza z budovy parlamentu po tom, čo ho poslanci v lotyšskej Rige v stredu 31. mája 2023 zvolili. Foto: TASR/AP

Hlasovanie o zvolenie nového prezident bolo tesné, keďže Rinkevičs získal od 100-členého parlamentu 52 hlasov, teda len o jeden hlas viac než potreboval na to, aby zvíťazil.

Riga 31. mája (TASR) - Litovskí zákonodarcovia v stredu zvolil za nového prezidenta dlhoročného a v krajine obľúbeného ministra zahraničných vecí Edgarsa Rinkevičsa. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Hlasovanie o zvolenie nového prezident bolo tesné, keďže Rinkevičs získal od 100-členého parlamentu 52 hlasov, teda len o jeden hlas viac než potreboval na to, aby zvíťazil. Jeho najväčší rival, podnikateľ Uldis Pilens, získal 25 hlasov.

Rinkevičsov predchodca Egils Levits sa o úrad prekvapivo znovu neuchádzal, pretože vládna koalícia sa nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Rinkevičs kandidoval za stranu Nová jednota lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša.

Rinkevičs (49) bol od roku 2011 ministrom zahraničných vecí a ako prezident bol zvolený na štvorročné funkčné. V roku 2014 oznámil, že je hrdý homosexuál, a stane sa tak prvým prezidentom v Pobaltských krajinách, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii.

Pobaltské krajiny sú pritom všetky bývalými sovietskym republikami, v ktorých je postoj k sexuálnym menšinám menej tolerantný než na Západe, poukazuje AP. Rinkevičsova inaugurácia sa uskutoční 8. júla.

Nový lotyšsky prezident v minulosti tiež zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstvu obrany a v 90. rokoch bol novinárom na rozhlasovej stanici. Ako minister zahraničných vecí bol v Lotyšsku populárny pre svoj tvrdý postoj k susednému Rusku a neochvejnú podporu Ukrajiny.

Funkcia prezidenta v Lotyšsku je z veľkej časti ceremoniálna a hlava štátu vystupuje predovšetkým ako názorový líder a zjednocujúca osobnosť, keďže tretina obyvateľov krajiny hovorí po Rusky. Veľká časť príslušníkov ruskej menšiny v Lotyšsku je zároveň aj občanmi Ruska.

Prezident okrem toho reprezentuje Lotyšsko v zahraničí, je vrchným veliteľom ozbrojených síl, podpisuje zákony, aby mohli vstúpiť do platnosti a nominuje premiéra. Okrem iného má tiež právomoc rozpustiť parlament.

Lotyšsko získalo nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Pod nadvládou Moskvy bola krajina takmer 50 rokov. V roku 2004 Lotyšsko vstúpilo do Európskej únie.