Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Zahraničie

Lukašenko ohlásil na február 2022 referendum o novej ústave

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, archívne foto Foto: TASR/AP

Podľa analytikov sa autoritársky líder pripravuje na ešte väčšie upevnenie svojej moci po mesiacoch masových protestov.

Kyjev 28. septembra (TASR) - V Bielorusku sa vo februári budúceho roka uskutoční referendum o novej ústave, oznámil v utorok tamojší prezident Alexander Lukašenko a prisľúbil, že nedopustí, aby sa opozícia dostala k moci.

Podľa analytikov sa autoritársky líder pripravuje na ešte väčšie upevnenie svojej moci po mesiacoch masových protestov, informuje tlačová agentúra AP.

Lukašenko doplnil, že nová ústava je navrhnutá tak, aby prerozdeľovala právomoci medzi hlavné zložky moci a zároveň zriaďovala nový riadiaci orgán – Celobieloruské ľudové zhromaždenie.

"Cieľom zmien je dosiahnuť väčší súlad a vyváženosť ústavy prerozdelením právomocí prezidenta, parlamentu a vlády, a nastoliť ústavný štatút Celobieloruského ľudového zhromaždenia," vyhlásil Lukašenko.

Prezident však neposkytol detaily týkajúce sa tohto návrhu zákona či úloh, ktoré má Celobieloruské ľudové zhromaždenie prevziať. V tamojšej legislatíve v súčasnosti takýto riadiaci orgán neexistuje, parlament však áno, píše AP.

Lukašenko predtým vyhlásil, že po prijatí novej ústavy odstúpi z funkcie prezidenta, ktorú zastával viac ako štvrťstoročie, ale v uplynulých mesiacoch o tejto možnosti prestal hovoriť.

Počas 27 rokov strávených na čele tejto postsovietskej republiky usporiadal Lukašenko tri referendá, ktorými zrušil limity na výkon prezidentského úradu, upravil znenie ústavy a vrátil do používania štátne symboly pripomínajúce sovietsku éru.

Bieloruskom otriasli niekoľkomesačné protesty, ktoré vypukli vlani v auguste po prezidentských voľbách označovaných opozíciou aj západnými vládami za podvod. Lukašenko si v nich zabezpečil šieste funkčné obdobie v úrade hlavy štátu.

Prezident zareagoval na demonštrácie rozsiahlymi zásahmi, počas ktorých bolo zatknutých viac než 35.000 osôb, tisíce ľudí sa stali obeťami policajného násilia a ďalší boli nútení hľadať útočisko v zahraničí.

Bieloruská opozícia a medzinárodné organizácie navrhovali rozhovory s vládou pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ale Minsk to odmietol.