Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Zahraničie

Lomonosov, zakladateľ prvej ruskej univerzity, by oslávil 310 rokov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Všestrannosť Lomonosova dokazuje aj jeho literárna tvorba - vydal 15 zväzkov básní a prekladal antických klasikov ako napríklad Homéra a Senecu.

Mišaninskaja/Bratislava 19. novembra (TASR) – Vynikajúci a všestranný ruský vedec, prvý ruský akademik, reformátor ruského jazyka, poet a historik - tým všetkým bol Michail Vasilievič Lomonosov, ktorý svojou činnosťou ďaleko presiahol hranice Ruska. Prvý ruský učenec svetového významu sa stal členom Kráľovskej švédskej akadémie vied a členom akadémie v talianskej Bologni.

V piatok 19. novembra uplynie 310 rokov od narodenia zakladateľa prvej ruskej univerzity, ktorá nesie v Moskve jeho meno.

Michail Vasilievič Lomonosov sa narodil 19. novembra 1711 v rodine rybára v obci Mišaninskaja, v Archangeľskej gubernii na severe Ruska. Niektoré zdroje však uvádzajú aj obec Denisovka, ktorá sa ešte počas života Lomonosova zlúčila s obcou Mišaninskaja - od roku 1911 sa obec nazýva Lomonosovo.

Otcovmu remeslu sa začal priúčať aj mladý Lomonosov, ale oveľa viac ako rybárčenie chcel rozvíjať svoje vzdelanie. Ako 19-ročný odišiel proti otcovej vôli na štúdiá. V roku 1730 prišiel peši do Moskvy, kde sa stal študentom slovansko-grécko-latinskej akadémie.

Učil sa veľmi rýchlo - prvé tri ročníky absolvoval počas jediného roka. Po piatich rokoch ho škola ako jedného z najlepších študentov poslala na univerzitu pri Petrohradskej akadémii vied (univerzita fungovala v rokoch 1724 - 1760). Odtiaľ Lomonosova onedlho vyslali na univerzitu do nemeckého Marburgu. Po jej ukončení si vzdelanie rozširoval na univerzite vo Freiburgu.

Do vlasti sa vrátil v roku 1741, o štyri roky neskôr sa už stal Lomonosov profesorom chémie a riadnym členom Petrohradskej akadémie vied. Nasledujúcich 20 rokov sa intenzívne venoval vedeckej práci ako teoretik, ale najmä experimentátor v mnohých vedných oblastiach, a tiež ako organizátor a popularizátor vedy.

Lomonosov patrí medzi zakladateľov chemickej atomistiky, vybudoval prvé ruské chemické laboratórium, skonštruoval prvé stacionárne zariadenia na pozorovanie atmosférickej elektriny, zriadil prvé meteorologické stanice so samozapisovacími prístrojmi, je spoluautorom formulácie zákona zachovávania hmotnosti, pripravil prvú presnú mapu Ruska, napísal tiež dejiny Ruska.

Na jeho návrh, ktorý si osvojila cárovná Alžbeta Petrovna, vznikla 25. januára 1755 v Moskve nová univerzita. Lomonosov sa stal jej prvým rektorom. Jeho meno nesie najstaršia dodnes pôsobiaca ruská univerzita od roku 1940.

Šírka jeho záberu bola skutočne nesmierna, i preto o ňom popredný ruský básnik a prozaik Alexander Puškin povedal: "Lomonosov bol veľký človek. Založil prvú univerzitu, avšak, lepšie povedané, on sám bol prvou našou univerzitou".

Všestrannosť Lomonosova dokazuje aj jeho literárna tvorba - vydal 15 zväzkov básní a prekladal antických klasikov ako napríklad Homéra a Senecu.

Michail Vasilievič Lomonosov, ktorý výrazne ovplyvnil generácie mnohých ruských vedcov, mysliteľov i literátov zomrel 15. apríla 1765 vo veku iba 53 rokov na zápal pľúc v Petrohrade, kde je aj pochovaný.

Meno Lomonosova nesú v Rusku mnohé vedecké, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie i zariadenia, ale napríklad aj mesto v Leningradskej oblasti, horský chrbát na súostroví Nová Zem, podmorský chrbát v Severnom ľadovom oceáne, či kozmický sputnik. Predovšetkým je však po ňom pomenovaná najstaršia a najväčšia univerzita v Rusku - Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova (MGU).