MS v hokeji 2026
Všetky správy
Genocída v Rwande sa začala 7. apríla 1994 po tom, ako milície Interahamwe a Impuzamugambi zložené z etnika Hutuov spustili etnické čistky Tutsiov a umiernených Hutuov.
Autor TASR
Paríž 3. júna (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok spoločne s prezidentom Rwandy Paulom Kagamem v utorok v Paríži odhalil pamätník obetiam genocídy v Rwande. Ocenil zároveň „bezprecedentné“ zbližovanie oboch krajín. Pamätník na brehu Seiny v centre Paríža je podľa AFP súčasťou snáh Francúzska o uznanie svojej úlohy v jednej z najväčších hrôz 20. storočia, informuje TASR.
„Medzi Rwandou a Francúzskom došlo k bezprecedentnému zmiereniu,“ povedal Macron na ceremónii, podľa ktorého je nový pamätník „vyvrcholením dlhodobého a vytrvalého hľadania pravdy“.
Macron už v roku 2021 vo svojom prejave počas návštevy rwandskej metropoly Kigali priznal, že Francúzsko nevenovalo pozornosť varovaniam pred hroziacimi masakrami v tejto krajine. Francúzsky prezident vyhlásil, že Paríž, jeho západní a africkí spojenci nemali vôľu zastaviť genocídu, pri ktorej bolo zavraždených odhadom 800.000 ľudí, prevažne z etnika Tutsiov. Formálne sa však vtedy neospravedlnil.
Kagame v utorok ocenil snahu Francúzska prevziať svoj podiel zodpovednosti a pochválil Macrona za jeho odvahu a ľudskosť. „Francúzsko nebolo jediné, ktoré zlyhalo, to ani zďaleka,“ povedal Kagame, ktorý vládu v Paríži dlhodobo obviňoval zo spoluúčasti na masakroch. „Zlyhalo aj mnoho iných krajín, ale ak ide o uvádzanie vecí na pravú mieru a priznanie si svojej úlohy v tejto tragédii, žiadna nezašla tak ďaleko ako Francúzsko,“ povedal.
Pamätník s názvom „L'Archive“ (Archív) navrhla portugalská umelkyňa Grada Kilombová. Skladá sa z dvoch stél z čiernej mosadze a vyryté sú na ňom pocty státisícom mužov, žien a detí, ktorí boli zavraždení v období od apríla do júla 1994. „Tu, ako v archíve, spočívajú hlasy a slová, spomienky a zážitky, pocity a nádeje obetí,“ píše sa na ňom.
Genocída v Rwande sa začala 7. apríla 1994 po tom, ako milície Interahamwe a Impuzamugambi zložené z etnika Hutuov spustili etnické čistky Tutsiov a umiernených Hutuov. Rozpútali ich v reakcii na zostrelenie lietadla rwandského prezidenta Juvénala Habyarimana. Na palube bol aj prezident susedného Burundi Cyprien Ntaryamira, obaja Hutuovia. Okolnosti atentátu neboli nikdy objasnené.
Masové zabíjanie trvalo až do 4. júla 1994, keď prevažne tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) dobyl hlavné mesto Kigali. Velil mu vtedy 36-ročný Kagame.
Z vyšetrovania americkej právnickej firmy Levy Firestone Muse z roku 2022 vyplynulo, že Francúzsko tušilo, že v Rwande sa chystá genocída a napriek tomu podporovalo režim Hutuov. Podľa kritikov krviprelievanie „mohlo zastaviť“ spolu so spojencami na Západe aj v Afrike, ale chýbala im na to vôľa.
„Medzi Rwandou a Francúzskom došlo k bezprecedentnému zmiereniu,“ povedal Macron na ceremónii, podľa ktorého je nový pamätník „vyvrcholením dlhodobého a vytrvalého hľadania pravdy“.
Macron už v roku 2021 vo svojom prejave počas návštevy rwandskej metropoly Kigali priznal, že Francúzsko nevenovalo pozornosť varovaniam pred hroziacimi masakrami v tejto krajine. Francúzsky prezident vyhlásil, že Paríž, jeho západní a africkí spojenci nemali vôľu zastaviť genocídu, pri ktorej bolo zavraždených odhadom 800.000 ľudí, prevažne z etnika Tutsiov. Formálne sa však vtedy neospravedlnil.
Kagame v utorok ocenil snahu Francúzska prevziať svoj podiel zodpovednosti a pochválil Macrona za jeho odvahu a ľudskosť. „Francúzsko nebolo jediné, ktoré zlyhalo, to ani zďaleka,“ povedal Kagame, ktorý vládu v Paríži dlhodobo obviňoval zo spoluúčasti na masakroch. „Zlyhalo aj mnoho iných krajín, ale ak ide o uvádzanie vecí na pravú mieru a priznanie si svojej úlohy v tejto tragédii, žiadna nezašla tak ďaleko ako Francúzsko,“ povedal.
Pamätník s názvom „L'Archive“ (Archív) navrhla portugalská umelkyňa Grada Kilombová. Skladá sa z dvoch stél z čiernej mosadze a vyryté sú na ňom pocty státisícom mužov, žien a detí, ktorí boli zavraždení v období od apríla do júla 1994. „Tu, ako v archíve, spočívajú hlasy a slová, spomienky a zážitky, pocity a nádeje obetí,“ píše sa na ňom.
Genocída v Rwande sa začala 7. apríla 1994 po tom, ako milície Interahamwe a Impuzamugambi zložené z etnika Hutuov spustili etnické čistky Tutsiov a umiernených Hutuov. Rozpútali ich v reakcii na zostrelenie lietadla rwandského prezidenta Juvénala Habyarimana. Na palube bol aj prezident susedného Burundi Cyprien Ntaryamira, obaja Hutuovia. Okolnosti atentátu neboli nikdy objasnené.
Masové zabíjanie trvalo až do 4. júla 1994, keď prevažne tutsijský Rwandský vlastenecký front (RPF) dobyl hlavné mesto Kigali. Velil mu vtedy 36-ročný Kagame.
Z vyšetrovania americkej právnickej firmy Levy Firestone Muse z roku 2022 vyplynulo, že Francúzsko tušilo, že v Rwande sa chystá genocída a napriek tomu podporovalo režim Hutuov. Podľa kritikov krviprelievanie „mohlo zastaviť“ spolu so spojencami na Západe aj v Afrike, ale chýbala im na to vôľa.
