Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyčkávanie s ohlásením kandidatúry v prípade súčasného prezidenta Macrona podľa politológa nie je až také zarážajúce.
Autor TASR
Paríž 22. októbra (TASR) - Vo Francúzsku sa o pol roka uskutočnia prezidentské voľby. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky sa v súboji o Elyzejský palác môžu stretnúť súčasný prezident Emmanuel Macron a ultranacionalista Éric Zemmour. Ani jeden z nich však doteraz kandidatúru oficiálne neoznámil. Možné dôvody vyčkávania pre TASR spresnil francúzsky politológ Bernard Dolez, ktorý pôsobí na parížskej Sorbonne.
"Zemmour čaká na vhodnú chvíľu, pravdepodobne chce získať dostatok času na zloženie kampaňového tímu a vytvorenie kredibilného programu. Avšak tiež potrebuje čas na zozbieranie finančných prostriedkov na kampaň," myslí si Dolez.
Vyčkávanie s ohlásením kandidatúry v prípade súčasného prezidenta Macrona podľa politológa nie je až také zarážajúce. Dolez pripomenul, že v roku 1988 Francois Mitterrand ohlásil kandidatúru len mesiac pred voľbami.
"Aj Macron oznámi kandidatúru najneskôr, ako sa bude dať," predpokladá Dolez. "(Macron) čoraz častejšie vystupuje v médiách a oznamuje rozhodnutia, ktoré sú v zásade v kompetencii vlády a premiéra. Spolieha sa aj na to, že francúzske predsedníctvo v Rade EÚ v prvom polroku 2022 upevní jeho pozíciu v porovnaní s ostatnými kandidátmi," hovorí politológ o Macronovej "neoficiálnej kampani".
Dolez pre TASR odpovedal aj na otázku, či má v prezidentských voľbách šancu vyhrať líderka krajine pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová. Podľa neho je to nepravdepodobné.
Aj z prieskumu Opinionway – ktorého výsledky zverejnili v piatok – vyplýva, že Le Penovej "berie hlasy" Zemmour. Podľa Doleza je však možné, že nový francúzsky prezident bude pravicový.
"Európska sociálna demokracia prechádza krízou, ktorá neobišla ani Francúzsko. Ľavicoví kandidáti v prieskumoch dohromady dosahujú 25 až 30 percent, avšak ľavica je roztrieštená a nikto z kandidátov v súčasnosti nemá viac ako 10 percent," vysvetlil Dolez.
Na ľavej strane politického spektra sú najpopulárnejší Jean-Luc Mélenchon (8 percent) zo strany Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise), environmentalista Yannick Jadot (7 percent) či socialistka Anne Hidalgová (6 percent).
Francúzske voľby môže podľa Doleza ovplyvniť aj pandémia koronavírusu. Krajina galského kohúta zaznamenala celkovo vyše sedem miliónov prípadov nákazy a z globálneho hľadiska je siedmou najviac zasiahnutou krajinou na svete.
"Kríza v zdravotníctve čiastočne určuje hospodársku a sociálnu situáciu krajiny. Pandémia môže voľby ovplyvniť aj priamo, ak bude v nasledujúcich mesiacoch spochybnené riadenie krízy Emmanuelom Macronom, hlavne na justičnom stupni," myslí si Bernard Dolez.
"Zemmour čaká na vhodnú chvíľu, pravdepodobne chce získať dostatok času na zloženie kampaňového tímu a vytvorenie kredibilného programu. Avšak tiež potrebuje čas na zozbieranie finančných prostriedkov na kampaň," myslí si Dolez.
Vyčkávanie s ohlásením kandidatúry v prípade súčasného prezidenta Macrona podľa politológa nie je až také zarážajúce. Dolez pripomenul, že v roku 1988 Francois Mitterrand ohlásil kandidatúru len mesiac pred voľbami.
"Aj Macron oznámi kandidatúru najneskôr, ako sa bude dať," predpokladá Dolez. "(Macron) čoraz častejšie vystupuje v médiách a oznamuje rozhodnutia, ktoré sú v zásade v kompetencii vlády a premiéra. Spolieha sa aj na to, že francúzske predsedníctvo v Rade EÚ v prvom polroku 2022 upevní jeho pozíciu v porovnaní s ostatnými kandidátmi," hovorí politológ o Macronovej "neoficiálnej kampani".
Dolez pre TASR odpovedal aj na otázku, či má v prezidentských voľbách šancu vyhrať líderka krajine pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová. Podľa neho je to nepravdepodobné.
Aj z prieskumu Opinionway – ktorého výsledky zverejnili v piatok – vyplýva, že Le Penovej "berie hlasy" Zemmour. Podľa Doleza je však možné, že nový francúzsky prezident bude pravicový.
"Európska sociálna demokracia prechádza krízou, ktorá neobišla ani Francúzsko. Ľavicoví kandidáti v prieskumoch dohromady dosahujú 25 až 30 percent, avšak ľavica je roztrieštená a nikto z kandidátov v súčasnosti nemá viac ako 10 percent," vysvetlil Dolez.
Na ľavej strane politického spektra sú najpopulárnejší Jean-Luc Mélenchon (8 percent) zo strany Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise), environmentalista Yannick Jadot (7 percent) či socialistka Anne Hidalgová (6 percent).
Francúzske voľby môže podľa Doleza ovplyvniť aj pandémia koronavírusu. Krajina galského kohúta zaznamenala celkovo vyše sedem miliónov prípadov nákazy a z globálneho hľadiska je siedmou najviac zasiahnutou krajinou na svete.
"Kríza v zdravotníctve čiastočne určuje hospodársku a sociálnu situáciu krajiny. Pandémia môže voľby ovplyvniť aj priamo, ak bude v nasledujúcich mesiacoch spochybnené riadenie krízy Emmanuelom Macronom, hlavne na justičnom stupni," myslí si Bernard Dolez.
